Keď nejde zmeniť kurz lode, rozdajte záchranné člny

Školstvo je ako veľká zaoceánska loď, kde nikto nevie rýchlo zmeniť kurz, aj keď všetci vidia, že smerujú na ľadovec. Na Slovensku sa popálilo už dosť politikov, ktorí prebrali velenie, zahlásili nový smer, začali mykať kormidlom, ale loď nič. Poznám pár ostrieľaných námorníkov, ktorí už rezignovane vyhlásili školstvo za nereformovateľné.

Ja by som však nehádzal flintu do žita. Existuje jeden typ reformy, ktorý sa u nás ešte neskúšal, ale v zahraničí s ním majú dobré skúsenosti. Namiesto výmeny kapitána lode a točením kormidla raz na jednu, raz na druhú stranu, navrhuje tento typ reformy rozdať posádke záchranné vesty a člny. Pozor, to nie je rezignovanie na vzdelanie detí, to je rezignovanie na pomoc školstvu zhora. Na to, aby sme pomohli deťom stačí, že budeme mať dostatok viest a člnov pre všetkých.

Opusťme teraz svet metafor a pozrime sa, čo to znamená v konkrétnej praxi školstva. V prvom rade to znamená, že opustíme tlačovkové reformy, pri ktorých sa minister postaví pred kamery a začne vysvetľovať, ako sa zmení obsah vzdelávania, delenie na ročníky, alebo kde sa kúpia interaktívne tabule, či zaplatia asistenti.

Namiesto toho sa legislatívne umožní vznik nového typu autonómnych škôl, ktoré budú oslobodené od kotvy štátnych regulácií výmenou za zodpovednosť za výsledky žiakov. A spolu s tým sa uľahčí evakuácia ľudí z potápajúcej sa lode prostredníctvom zatvárania alebo preberania zlyhávajúcich škôl z rúk verejných zriaďovateľov.

Vo svete tento proces najčastejšie manažuje nejaká stredná úroveň verejného sektora. Teda nie samotní zriaďovatelia škôl ani centrálna vláda. Ale buď regionálna samospráva alebo nový typ školského obvodu, ktorý sa špecializuje na autorizovanie inovatívnych škôl s dobrou históriou alebo kvalitnou referenciou. A zároveň na preberanie nekvalitných zaspatých verejných škôl, kde sa žiakom nedostáva základnej úrovne vzdelania. Na Slovensku by sa mohol volať napríklad Školský obvod autonómnych škôl.

Tento obvod by následne dohadoval zmluvy a podmienky vytvorenia novej školy, alebo prebratie starej verejnej školy novým manažmentom. Takáto zmluva nesie v zahraničí názvom charter a obsahuje explicitné výsledky, ktoré sa nová škola alebo manažment zaväzuje dosiahnuť. Okrem základnej úrovne gramotnosti žiakov overovanej nejakou formou testu zvykne obsahovať aj iné kritéria ako spokojnosť rodičov a žiakov s rôznymi aspektami školy, podiel žiakov, ktorí úspešne dokončia školu a nastúpia na strednú a neskôr vysokú školu, alebo profesionálne návštevy odborníkov na vzdelávanie atď.

Tieto výsledky sú kontrolované na ročnej úrovni a následne sa raz za 5 až 7 rokov pôvodná zmluva prehodnocuje. V prípade, že všetko ide podľa plánu, škole je každý rok umožnené fungovať a na konci obdobia sa zmluva predĺži. V prípade, že sa výsledky nedostavujú, je škola upozornená na nedostatky a ak ich v priebehu najbližších rokov neodstráni, tak je zmluva so školou ukončená.

Takáto reforma má dve výhody. Po prvé udržuje dospelých ľudí na autonómnych školách v pracovnom nasadení. Ich profesijný osud je totižto priamo závislý od výsledkov, ktoré dosiahnu s deťmi. Nemôžu zaspať na vavrínoch ako v tradičnej škole, kde sa zo zlyhania často stane norma. Alebo sa dokonca zlyhanie začne pripisovať samotným deťom – to oni nezvládajú školu, nie škola ich vzdelávanie.

Po druhé to neustále zlepšuje mix kvalitných a nekvalitných škôl. Keďže je v systéme uľahčený zánik alebo prebratie nekvalitných škôl a na druhej strane je jednoduchší vstup nových autonómnych škôl, tak v priebehu rokov sa bude prirodzene zvyšovať podiel kvalitných škôl na úkor nekvalitných.

Takáto reforma nesľubuje skokovo a v jednom momente zlepšiť všetky školy. Nie je to zázračný recept. Je to úniková cesta pre deti, ktoré dnešné školstvo zanedbáva. A je to zelená lúka pre všetkých aktívnych a šikovných ľudí, ktorí majú víziu, ako má vyzerať vzdelávanie v 21. storočí a chuť ju realizovať.

.týždeň, 14. apríl 2023