Štát dlhodobo zlyháva vo vzdelávaní žiakov zo znevýhodneného prostredia

Viac ako 10 000 obzvlášť zraniteľných detí sa vzdeláva na školách, ktoré dosahujú výsledky zodpovedajúce pätorke.

Problém so vzdelávaním žiakov zo znevýhodneného prostredia nie je veľkej časti verejnosti neznámy, pokrok v tejto oblasti ale zatiaľ nevidno. Dáta, naopak, ukazujú zhoršenie. Zo spracovaných dát 50 najhorších základných škôl (podľa výsledkov Testovania 5 zo slovenského jazyka za rok 2020, pričom výber škôl bol obmedzený na kraje s najproblémovejšími školami košický, prešovský a banskobystrický) vyplýva, že 20 656 žiakov sa vzdeláva na školách, ktorých priemerné výsledky z testovaní sú hlboko v „päťkovom pásme“.  

Priemerný výsledok žiakov navštevujúcich tieto školy bol 23,8 % zo slovenského jazyka a 20,2 % z matematiky. V oboch prípadoch ide ale len o tretinu toho, čo dosiahne priemerný žiak.  Priemerné výsledky identifikovaných škôl zodpovedajú známke nedostatočný. Ešte v roku 2016 bol priemerný výsledok žiakov týchto škôl 34,5% resp. 29,5%, ide teda o pokles o 32 percent v oboch predmetoch. Priemer všetkých škôl sa pritom výraznejšie nezmenil.

Čitateľa možno napadne, čo na tieto výsledky hovorí štátna školská inšpekcia (ŠŠI), kontrolný orgán štátu. ŠŠI ale 60 % z identifikovaných škôl, ktoré navštevuje 65 % žiakov identifikovaných škôl v rokoch 2010-2020 nenavštívila. Je pravda, že tie, ktoré navštívila, ohodnotila mierne podpriemerne. V kategórii riadenia školy bol priemer identifikovaných škôl nižší o 10 percentuálnych bodov, pri podmienkach výchovy a vzdelávania dosiahli výsledok nižší o 15 percentuálnych bodov a pri výchovno-vzdelávacom procese nižší o 5 percentuálnych bodov.

Problém veľmi zlých výsledkov z testovania je ešte závažnejší tým, že 53 % žiakov týchto škôl je zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP). Priemerný podiel žiakov zo SZP na všetkých školách je 6,5 %. Prečo toto ale robí problém závažnejším? Žiaci zo SZP sú najmä žiaci, ktorých rodičia poberajú dávky v hmotnej núdzi a majú len základné vzdelanie, či žiaci v neštandardných hygienických a bytových podmienkach (napríklad žiaci, ktorí nemajú  vlastnú posteľ). Týchto žiakov nielenže ich rodičia nevedia náležite podporovať vo vzdelávaní platením krúžkov či doučovaní, ale nebudú im často vedieť ani pomôcť s učivom. Mnoho týchto žiakov nemá doma ani len knihy či miesto na učenie. Títo žiaci sú teda v silnej nevýhode oproti žiakom zo strednej a vyššej triedy, ktorých rodičia ich vo vzdelávaní podporujú. Ak pri deťoch zo SZP štát zlyhá, nemá im kto hodiť záchranné koleso.

Tieto školy spájajú aj niektoré iné faktory. Iba 16 % z identifikovaných škôl sa nachádza v mestách. Priemerný počet žiakov na identifikovaných školách je o 79 % vyšší (403 žiakov), ako má priemerná škola (223 žiakov). Nadpriemerný počet žiakov má 33 z identifikovaných škôl. Viac než trojnásobok priemerného počtu žiakov (669) má 8 z identifikovaných škôl.

Ďalšou spoločnou črtou týchto škôl je personálna poddimenzovanosť. Identifikované školy majú dlhodobo podpriemerný počet učiteľov (meria sa v počte učiteľov na 100 žiakov). V roku 2010 priemerný počet učiteľov na 100 žiakov bol 10,2, avšak na identifikovaných školách bol len 8,25. Tento trend pretrváva. V roku 2022 bol priemer na všetkých školách 10,8 , na identifikovaných školách dosahoval hodnotu len 8,53. Personálna poddimenzovanosť je faktor, ktorý môže prispievať k horším výsledkom, nebude ale jediným vysvetlením situácie.

Problém by na základe dát nemal byť ani v mladých, nekvalifikovaných učiteľoch. Priemerný koeficient kvalifikačnej štruktúry na identifikovaných školách bol 1,156 kým priemerný koeficient bol 1,097. Identifikované školy majú vyšší aj kvalifikačný koeficient zo slovenského jazyka (1,140) než priemer (1,105).  Len koeficient pre ZŠ s iným vyučovacím jazykom je mierne nižší na identifikovaných školách.

Ťažko sa určuje hlavná príčina zlých výsledkov týchto škôl. Ospravedlnenie zlyhávania desiatok škôl, ktoré ovplyvňuje životy desaťtisícov žiakov ale na konci dňa neexistuje. Nielen ekonómovia nemajú radi monopoly. Proti monopolom bojuje aj štát,  pretože vedú k neefektivite. Samotné slovo monopol má značne negatívnu konotáciu. Vo vzdelávaní tých najchudobnejších  nám ale monopol štátu, ktorého inšpekcia 60 % z týchto najhorších škôl za posledných 10 rokov ani nenavštívila, nevadí. Vadí to však deťom zo znevýhodneného prostredia.