Kedy budete mať nemecké mzdy?

25. septembra 2019 sa v KC Dunaj uskutočnilo diskusné fórum na tému zvyšovania miezd na Slovensku. Svoje názory si medzi sebou vymenili nielen členovia 5 politických strán, ale aj 2 ekonómovia.

Diskutérov sprevádzal moderátor, bývalý editor Trendu Ján Záborský. Atraktívnosť témy a skutočnosť, že verejnosť má málo priestoru priamo konfrontovať politikov, pritiahli viac ako 80 divákov do publika.

Kedy budete mať nemecké mzdy?

Diskusia sa venovala nasledujúcim trom oblastiam:

1) Aké zmeny sú potrebné, aby slovenské mzdy rýchlejšie dobiehali západ a môžu skutočne zamestnávatelia za naše nízke mzdy?

Ekonomickí experti vidia riešenie v lepšom podnikateľskom prostredí a zefektívnení vzdelávania a výskumu. Tomáš Meravý (strana Za ľudí) vidí hlavné riešenie pre Slovensko v kvalitnejšom vzdelávaní. Róbert Chovanculiak z INESS zdôraznil, že pri vzdelávaní je otázne, do akej miery pomôžu len dodatočné finančné zdroje. Eduard Heger (strana OĽANO) dodal, že ďalším riešením by bolo aj zlepšenie infraštruktúry a slobodnejšie podnikateľské prostredie. Na diskusii zaznel aj názor, že síce máme nízke mzdy v porovnaní so západnou Európou, ale ak sa porovnáme s bývalým východným blokom, tak tomu tak nie je.

Róbert Chovanculiak vyjadril názor, že zamestnávatelia z väčšej časti nemôžu za nízke mzdy. Problémom Slovenska nie je nesprávne prerozdelený koláč medzi prácou a kapitálom. Problémom je relatívne nízka produktivita práce, ktorá je skutočným dôvodom nášho zaostávania za západom.

2) Pomôže slovenskému trhu práce naviazanie minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy, alebo by bol vhodnejší iný spôsob zvyšovania minimálnej mzdy? 

Všetky strany aj experti sa zhodli, že minimálna mzda na Slovensku už dosiahla vysokú úroveň a je na čase spomaliť jej rast a nejakým spôsobom zviazať ruky politikom pri ďalšom zvyšovaní. Aby sa minimálne mzda nestala len nástrojom pre získavanie politických bodov. Rozdiel bol len v mechanizmoch a spôsoboch ako tohto dosiahnuť.

Chovanculiak navrhol naviazať rast minimálnej mzdy na rast produktivity. Jozef Mihál (strana SPOLU) hovoril o tom, že minimálna mzda by mala tvoriť 60 % nie z priemernej, ale z mediánovej mzdy. Richard Sulík (strana Sloboda a Solidarita) navrhol osobitné porovnávanie miezd v každom okrese, aby minimálna mzda odzrkadľovala výkon lokálnej ekonomiky. Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Švejna (strana MOST HÍD) považuje za správne riešenie nemať žiadnu minimálnu mzdu. Tu mu oponoval poslanec Eduard Heger, ktorý vidí zmysel minimálnej mzdy v slabo rozvinutých okresoch. Rečníci sa zhodli, že ľudia s minimálnou mzdou čelia vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu. Navrhli zaviesť kombináciu opatrení: zvýšiť nezdaniteľnú čiastku a zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku.

3) Aký je najefektívnejší spôsob zvyšovania príjmov nízkopríjmových osôb, ako zvýšiť príjem ľuďom v zaostávajúcich regiónoch?

Diskutéri poukázali na to, že regionálne rozdiely sú na Slovensku naozaj vysoké, avšak znížiť ich nie je vôbec ľahké. Môže za to predovšetkým nízka miera urbanizácie a veľké množstvo malých rozptýlených dedín, v ktorých žijú ľudia, ktorí vlastnia svoje nehnuteľnosti. Pri problémoch so zmenšovaním regionálnych rozdielov sa poukazovalo na príklad východného a západného Nemecka, kde problémy aj po 30 rokoch pretrvávajú. Nepomohli ani rozsiahle dotácie a redistribúcia smerom k východnému Nemecku. Podobnú situáciu môžeme pozorovať aj v Taliansku.  Diskutéri sa zhodli na tom, že tieto rozdiely môžu byť menšie, ak sa znížia dane pre ľudí s nízkym príjmom.

Chovanculiak navrhol zaviesť špeciálne ekonomické zóny, ktoré by pomohli vybraným zaostávajúcim okresom. Oponoval mu Sulík, že takéto výnimky a rôzne pravidlá v rámci Slovenska by znamenali regulačné a administratívne problémy.

Ján Tóth (ekonóm, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska) s Richardom Sulíkom navrhujú zastaviť dotovanie firiem, ktoré často smeruje do západného Slovenska a v skutočnosti tak prehlbuje regionálne rozdiely. Eduard Heger poukázal aj na problém vo forme zaťaženia živnostníkov a malých firiem byrokraciou. Znova sa zdôraznila aj úloha infraštruktúry.

 

Na záver moderovanej diskusie nasledovala debata s publikom. Diváci sa pýtali na zmysel dotovania poľnohospodárstva a prečo sa politici a ekonómovia nevenujú zvyšujúcemu sa zdaneniu práce ľudí, ktorí zarábajú nadpriemerné mzdy. Zaznel názor, že sadzba dane by mala byť opäť zjednotená, ale napríklad Mihál hovoril o súčasnom zavedení majetkových daní.

Online záznam z diskusie nájdete dostupný tu a tu.

 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards