Kedy budete mať nemecké mzdy?

25. septembra 2019 sa v KC Dunaj uskutočnilo diskusné fórum na tému zvyšovania miezd na Slovensku. Svoje názory si medzi sebou vymenili nielen členovia 5 politických strán, ale aj 2 ekonómovia.

Diskutérov sprevádzal moderátor, bývalý editor Trendu Ján Záborský. Atraktívnosť témy a skutočnosť, že verejnosť má málo priestoru priamo konfrontovať politikov, pritiahli viac ako 80 divákov do publika.

Kedy budete mať nemecké mzdy?

Diskusia sa venovala nasledujúcim trom oblastiam:

1) Aké zmeny sú potrebné, aby slovenské mzdy rýchlejšie dobiehali západ a môžu skutočne zamestnávatelia za naše nízke mzdy?

Ekonomickí experti vidia riešenie v lepšom podnikateľskom prostredí a zefektívnení vzdelávania a výskumu. Tomáš Meravý (strana Za ľudí) vidí hlavné riešenie pre Slovensko v kvalitnejšom vzdelávaní. Róbert Chovanculiak z INESS zdôraznil, že pri vzdelávaní je otázne, do akej miery pomôžu len dodatočné finančné zdroje. Eduard Heger (strana OĽANO) dodal, že ďalším riešením by bolo aj zlepšenie infraštruktúry a slobodnejšie podnikateľské prostredie. Na diskusii zaznel aj názor, že síce máme nízke mzdy v porovnaní so západnou Európou, ale ak sa porovnáme s bývalým východným blokom, tak tomu tak nie je.

Róbert Chovanculiak vyjadril názor, že zamestnávatelia z väčšej časti nemôžu za nízke mzdy. Problémom Slovenska nie je nesprávne prerozdelený koláč medzi prácou a kapitálom. Problémom je relatívne nízka produktivita práce, ktorá je skutočným dôvodom nášho zaostávania za západom.

2) Pomôže slovenskému trhu práce naviazanie minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy, alebo by bol vhodnejší iný spôsob zvyšovania minimálnej mzdy? 

Všetky strany aj experti sa zhodli, že minimálna mzda na Slovensku už dosiahla vysokú úroveň a je na čase spomaliť jej rast a nejakým spôsobom zviazať ruky politikom pri ďalšom zvyšovaní. Aby sa minimálne mzda nestala len nástrojom pre získavanie politických bodov. Rozdiel bol len v mechanizmoch a spôsoboch ako tohto dosiahnuť.

Chovanculiak navrhol naviazať rast minimálnej mzdy na rast produktivity. Jozef Mihál (strana SPOLU) hovoril o tom, že minimálna mzda by mala tvoriť 60 % nie z priemernej, ale z mediánovej mzdy. Richard Sulík (strana Sloboda a Solidarita) navrhol osobitné porovnávanie miezd v každom okrese, aby minimálna mzda odzrkadľovala výkon lokálnej ekonomiky. Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Švejna (strana MOST HÍD) považuje za správne riešenie nemať žiadnu minimálnu mzdu. Tu mu oponoval poslanec Eduard Heger, ktorý vidí zmysel minimálnej mzdy v slabo rozvinutých okresoch. Rečníci sa zhodli, že ľudia s minimálnou mzdou čelia vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu. Navrhli zaviesť kombináciu opatrení: zvýšiť nezdaniteľnú čiastku a zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku.

3) Aký je najefektívnejší spôsob zvyšovania príjmov nízkopríjmových osôb, ako zvýšiť príjem ľuďom v zaostávajúcich regiónoch?

Diskutéri poukázali na to, že regionálne rozdiely sú na Slovensku naozaj vysoké, avšak znížiť ich nie je vôbec ľahké. Môže za to predovšetkým nízka miera urbanizácie a veľké množstvo malých rozptýlených dedín, v ktorých žijú ľudia, ktorí vlastnia svoje nehnuteľnosti. Pri problémoch so zmenšovaním regionálnych rozdielov sa poukazovalo na príklad východného a západného Nemecka, kde problémy aj po 30 rokoch pretrvávajú. Nepomohli ani rozsiahle dotácie a redistribúcia smerom k východnému Nemecku. Podobnú situáciu môžeme pozorovať aj v Taliansku.  Diskutéri sa zhodli na tom, že tieto rozdiely môžu byť menšie, ak sa znížia dane pre ľudí s nízkym príjmom.

Chovanculiak navrhol zaviesť špeciálne ekonomické zóny, ktoré by pomohli vybraným zaostávajúcim okresom. Oponoval mu Sulík, že takéto výnimky a rôzne pravidlá v rámci Slovenska by znamenali regulačné a administratívne problémy.

Ján Tóth (ekonóm, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska) s Richardom Sulíkom navrhujú zastaviť dotovanie firiem, ktoré často smeruje do západného Slovenska a v skutočnosti tak prehlbuje regionálne rozdiely. Eduard Heger poukázal aj na problém vo forme zaťaženia živnostníkov a malých firiem byrokraciou. Znova sa zdôraznila aj úloha infraštruktúry.

 

Na záver moderovanej diskusie nasledovala debata s publikom. Diváci sa pýtali na zmysel dotovania poľnohospodárstva a prečo sa politici a ekonómovia nevenujú zvyšujúcemu sa zdaneniu práce ľudí, ktorí zarábajú nadpriemerné mzdy. Zaznel názor, že sadzba dane by mala byť opäť zjednotená, ale napríklad Mihál hovoril o súčasnom zavedení majetkových daní.

Online záznam z diskusie nájdete dostupný tu a tu.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards