Vojna bez víťaza

Parlamentom prešiel zákon o neprimeraných podmienkach v obchodnom styku s potravinami. Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré čoraz viac fušuje do podnikateľského prostredia, si môže prirátať ďalší zárez vo svojej križiackej výprave voči obchodníkom. Za zákon hlasovalo aj pomerne veľa opozičných poslancov. Za zákon, ktorý ublíži obchodníkom, spotrebiteľom a v dlhom období aj samotným slovenským výrobcom a poľnohospodárom.

Vojna bez víťaza

Verejnosť zákon postrehla pravdepodobne najmä vďaka trošku bizarnému poslaneckému pozmeňováku, ktorý prikázal obchodníkom zobrazovať minimálne 50 % podiel slovenských potravín v letákoch (právnici v Bruseli si už brúsia ceruzky – podobne ako v prípade povinného zverejňovania podielu slovenských potravín).

Podstatnejšou zložkou zákona je ale 42 „neprimeraných podmienok“, doplnených 43. podmienkou, tzv. „generálnou klauzulou“. Tá hovorí, že neprimeranou podmienkou je „iné konanie alebo opomenutie konania, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku.“ Zákon nijako nedefinuje trhovú silu, obchodník je automatický ten zlý (hoci by to bola večierka v suteréne paneláku), dodávateľ je ten „vykorisťovaný“, hoci by to bola aj mliekareň so 150 miliónovými tržbami.

Zákon zakazuje mnoho činností, ktoré sú úplne štandardné, očakávateľné a výhodné pre obe strany.  Napríklad neumožňuje obchodníkom predávať marketingové informácie (dáta kedy, koľko a kto kupuje výrobok dodávateľa), hoci mnohí dodávatelia mali s obchodníkmi v tomto zabehanú spoluprácu. Zadarmo im to obchodníci robiť nebudú, takže teraz si budú musieť dodávatelia najať externú agentúru na marketingové zisťovanie – tipnite si, od koho bude táto agentúra kupovať údaje. Výrobcovia si nemôžu kúpiť špeciálne miesto v obchode, propagácia výrobku je výrazne obmedzená. Zakázaný je aj logistický bonus, ktorý umožňoval menším regionálnym výrobcom zapájať sa do distribučnej siete reťazcov (cez centrálne logistické stredisko). Tí teraz budú musieť využívať vlastnú dopravu do všetkých predajní reťazca, prípadne si zakúpiť dopravu od iných dopravcov.

Úplným paradoxom je de facto zákaz predávať „pod výrobné náklady.“ Predstavte si situáciu, keď výrobca, napríklad pestovateľ jabĺk, potrebuje rýchlo predať zásoby. Napríklad preto, že bola nadúroda a nestačia sklady, alebo mu vypadol veľký odberateľ (čo bola napríklad situácia po zavedení ruských sankcií). Predať pod cenu dáva zmysel. Tento zákon to však obchodníkovi zakazuje, a to nehovoríme o „objektívnom“ stanovení výrobnej ceny Zaujímavé sú vo svetle poľského hnilého mäsa aj časti týkajúce sa kontrol. Obchodník nemôže bez dovolenia dodávateľom požadovať vlastné kontroly, musí mu stačiť papier od štátneho kontrolóra (áno, aj to poľské mäso kontroloval poľský štát...). Mnohé reťazce pritom majú vlastné, medzinárodné štandardy (Tesco má napríklad TFSM), ktorých plnenie od dodávateľov požadovali.
Tento zákon v dlhodobom hľadisku slovenským výrobcom uškodí. Dnešný maloobchod s potravinami vyzerá úplne inak, ako ten pred 20 rokmi. Obchodník potrebuje pravidelné dodávky, v stanovenom množstve, v presne danej kvalite. „Neprimerané podmienky“ sú pavučinou zmluvných podmienok utkanou preto, aby sa do globálneho dodávateľského reťazca dokázali zapojiť aj menší dodávatelia. O cenu sa nesúťaží v okrese, ani v kraji, ale na globálnom trhu.

Zákon zo slovenského výrobcu robí pre obchodníka časovanú bombu. Ak sa obchodník potkne pri jednej zo 43 podmienok (relatívne vágne definovaných – napr. čo je to „podobný výrobok“?), hrozí mu pol miliónová pokuta. Akú bude mať obchodník motiváciu viac zapájať slovenských výrobcov, keď to pre neho bude v prvom rade znamenať viac rizika a neistoty? Úspech Lidlu, ktorý stavil na úzky sortiment výrobkov od malého počtu dodávateľov, inšpiruje aj ďalšie reťazce zužovať sortiment. Pokiaľ sme v EÚ, žiadny zákon im nemôže zakázať nakupovať tovar v zahraničí. Nemeckí mliekari, alebo španielski paradajkári budú sotva využívať slovenský zákon proti svojmu odberateľovi. Slovenskí výrobcovia tak môžu byť odsunutí na druhú, tretiu koľaj.

Veď toto nie je prvý zákon o neprimeraných podmienkach. Ani druhý, či tretí – toto je už piaty zákon o neprimeraných podmienkach od roku 2003! Ministerstvo neustále opakuje to isté, len zúrivejšie, s prísnejšími kontrolami a väčšími pokutami – a slovenská výroba potravín ostáva už dve dekády tam, kde bola.

Problémy výroby potravín vyvierajú inde, ako u obchodníkov. Nájdeme ich v tragicky nízkej pridanej hodnote na hektár v slovenskom poľnohospodárstve, v miliónoch priamych platieb pre „grófky“, v programe rozvoja vidieka, v zaseknutých pozemkových úpravách. Ale aj v inováciách a chýbajúcom kapitále. Veď nie všetci výrobcovia sú bezmocné chudinky – viď žiarivý príklad slovenských paradajkárov, ktorí si našli cestu do reťazcov a vedia prosperovať. Vojna s obchodníkmi (miliónové pokuty, odvod reťazcov, neprimerané podmienky...) je vojna bez víťaza, len so samými porazenými.

Sme, 15.2.2019

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards