Firmy a odborári sa zas nezhodli. O minimálnej mzde opäť rozhodne vláda

Radovan Ďurana sa vyjadril pre Trend k rôznorodým dopadom minimálnej mzdy. 16.8.2018.

Firmy a odborári sa zas nezhodli. O minimálnej mzde opäť rozhodne vláda

Zamestnávatelia a odborári sa ďalší rok nedokázali dohodnúť do 15. júla na sume mesačnej minimálnej mzdy na rok 2019. Ministerstvu predložili dva výrazne odlišné návrhy. Odborári chcú, aby sa najnižšia mzda zvýšila na 635 eur mesačne a na 3,649 eura za odpracovanú hodinu. Oproti súčasnosti by teda chceli, aby minimálna mzda narástla bezmála o tretinu. Republiková únia zamestnávateľov navrhla výšku minimálnej mzdy ustanoviť na 502 eur mesačne, teda 2,885 eura za odpracovanú hodinu. Ministerstvo práce už predložilo na rokovanie tripartity návrh nariadenia vlády, ktorým sa na rok 2019 ustanoví mesačná minimálna mzda zamestnanca v sume 520 eur a minimálna mzda za každú hodinu odpracovanú zamestnancom v sume 2,989 eura. Návrhom rezortu práce sa bude zaoberať aj Hospodárska a sociálna rada SR 20. augusta. Takéto zvýšenie sumy minimálnej mzdy o 40 eur mesačne (z dnešných 480 eur) znamená medziročný nárast o 8,33 %, v čistom to je približne 6,74 %.

 

Ako rástla minimálna mzda

2009

296

2010

308

2011

317

2012

327

2013

338

2014

352

2015

380

2016

405

2017

435

2018

480

2019

520

 

Marketingový nástroj

Zástupcovia zamestnávateľov už roky presadzujú, aby sa pri zvyšovaní minimálnej mzdy zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda zvyšovala pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov. Podstatou presne určených kritérií by bolo, že by zamestnávatelia vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky. Politici však minimálnu mzdu pokladajú za svoj marketingový nástroj, ktorý im pomáha zvyšovať preferencie. Naposledy jej zvýšenie avizoval expremiér Robert Fico na prvomájových oslavách. Rovnakú požiadavku, aby sa najnižšia mzda valorizovala na základe zákonom stanoveného vzorca, ktorého parametre by odrážali aktuálny vývoj ekonomiky, presadzuje aj Republiková únia zamestnávateľov.

 

Na východe problém pre firmy

Ministerstvo práce vyšší nárast sumy minimálnej mzdy na rok 2019 obhajuje pozitívnym vývojom makroekonomických ukazovateľov, ktorý sa očakáva aj v nasledujúcom období, rastom produktivity práce a priemernej mzdy. Odborári zase tvrdia, že ich suma 635 eur je v súlade s odporúčaniami Európskeho výboru sociálnych vecí. Podľa neho by minimálny plat mal tvoriť aspoň 60 % priemernej mzdy. Tá je v súčasnosti 954 eur. Kým priemerná mzda vzrástla medzi rokmi 2013 a 2018 o 21 %, minimálna mzda sa zvyšovala dvojnásobne, o 42 %. Odborníci aj tento rok opakujú to, čo po minulé roky. Zvýšenie minimálnych miezd nespôsobí problém bohatým regiónom, napríklad na západe krajiny, keďže tu firmy minimálne mzdy nevyplácajú. Zvýšenie minimálnej mzdy o vyše 8 percent však môže urobiť problém na východe, kde sú regióny s vysokou nezamestnanosťou. Mzdové náklady sa zvýšia najmä malým podnikateľom.

 

Kto teda v skutočností zarobí na vyššej minimálnej mzde?

„Minimálna mzda má odlišné dopady na rozdielne skupiny ľudí. Zamestnanci s relatívne istým pracovným miestom a minimálnou mzdou si polepšia. Zákazníci týchto firiem však možno zaplatia vyššie ceny, ak trh v danom segmente producentom umožňuje náklady preniesť na spotrebiteľa,“ uvažuje Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.

Pohoršia si dlhodobo nezamestnaní, ktorým sa latka k dosiahnutiu pravidelného zamestnania opäť vzdiali. R. Ďurana dodáva, že prudký rast minimálnej mzdy v posledných rokoch sa prejavuje najmä v zaostávajúcich regiónoch, kde minimálna mzda dobieha mediánovú mzdu - vo viacerých regiónoch je ich podiel už 70 %. V takýchto oblastiach majú ľudia bez praxe, či s nedostatočným vzdelaním problém si zohnať platenú prácu na dobu neurčitú.

 

Vyššie príplatky

V skutočnosti bude na budúci rok minimálna mzda ešte vyššia ako 520 eur a 2,989 eura za hodinu práce. Z hodinovej mzdy sa totiž vypočíta nočný príplatok, na ktorý máte nárok, ak pracujete v noci. Niektoré práce sú náročnejšie a preto majú vyšší koeficient náročnosti, v reáli teda nemáme jednu, ale až šesť rôznych úrovní minimálnych miezd. Na druhom stupni bude minimálka 624 eur, na šiestom 1 040 eur.

 

Výška minimálnej mzdy podľa stupňov

Stupeň

Koeficient

Minimálna mzda

1

1

520

2

1.2

624

3

1.4

728

4

1.6

832

5

1.8

936

6

2

1 040

 

Koľko v čistom

Z minimálnej mzdy sa platia sociálne a zdravotné odvody a daň. Čistý zárobok však závisí aj odpočtu detí (uplatnenie daňového bonusu) a od výšky nezdaniteľnej sumy. Dnes zamestnanec s minimálnou mzdou 480 eur dostane v čistom (ak si uplatní nezdaniteľnú sumu) 403,18 eura. Mzdové náklady zamestnávateľa sú však až 648,96 eura. Ak sa minimálka zvýši na 520 eur, zamestnanec dostane v čistom po zdanení 430,35 eura, teda o 27 eur viac, keďže porastie aj mesačná nezdaniteľná suma na 328,12 eura. Náklady zamestnávateľa stúpnu na 703,04 eura, teda o 54,08 eura. Najviac získa z vyššej minimálnej mzdy štát – na odvodoch a dani.

Zuzana Kolárová, etrend.sk, 16.08.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards