Warning: Yellen neverí v ďalšiu finančnú krízu

Tento text je ekonomickou časťou mailového týždenníka "Zlé peniaze, dobrý život" Juraja Karpiša. Na jeho odber sa možno prihlásiť tu www.jurajkarpis.com

Warning: Yellen neverí v ďalšiu finančnú krízu

Trhy

Po vyše dvoch týždňoch som zapol počítač. Zlato padlo v priebehu sekúnd o takmer 20 dolárov. Na chvíľu som sa preľakol, či som niečo nepokazil.

Flash Crash zlata z pondelka rána nespôsobil omyl obchodníka ale zrejme náhodné nakopenie algoritmických obchodov. Automaty v priebehu jednej minúty zobchodovali až 9172 kontraktov, približne 1,8 milióna uncí. Momentálne sa unca predáva za 1241 amerických dolárov.

Táto cena sa zíde Matici slovenskej na prepočítavanie manka.

Z Národného pokladu jej zmizlo zlato. Porušené obálky a ukradnuté zlaté predmety zistili pri inventúre. Po strate 870 tisíc eur z investície do skrachovaného Podielového družstva „Slovenské investície“ ide o ďalšie humpľovanie majetku vyzbieraného od ľudí. Národnú hrdosť v trezore ešte nájdu. Tá zdá sa, vydrží čokoľvek.

https://pbs.twimg.com/media/DDWgIWjVwAAnk2n.jpg

Z Fedu unikajú zmiešané signály. Zdroj: https://twitter.com/StockCats/status/879785398939127810

 

Ani počas mojej neprítomnosti Janet Yellen neváhala a americká centrálna banka zvýšila základný úrok o ďalších 0,25 % do cieľového pásma 1-1,25 %.  Americké akciové indexy sa pohybujú stále v okolí historických maxím.

Yellen neverí, že sa „za nášho života“ dočkáme ďalšej finančnej krízy. Vďačiť za to máme hlavne reformám bankového sektora po tej poslednej kríze. Neviem, ktoré konkrétne myslí. Banky fungujú viacmennej rovnako, ako pred krízou. Dymová clona nových regulácií nezmenila nič na tom, že sú podkapitalizované, dotuje ich centrálna banka a majú stále možnosť prehodiť straty na daňovníkov.  A sú ešte väčšie. Tak či onak, ja dúfam, že budem žiť dlhšie, než po ďalšiu krízu.

Euro pokračuje v posilňovaní voči americkej mene, obchoduje sa už za 1,1473 dolára. Tomuto trendu zrejme pomáha nedôvera trhov v plány Fedu pokračovať vo zvyšovaní úrokov. Podľa viacerých ukazovateľov ako je úverovanie alebo spomaľujúci rast spotrebiteľských cien, to totiž na dynamický rast ekonomiky nevyzerá.

https://pbs.twimg.com/media/DDjhrbPXkAEX9Wr.jpg

Euru pomáhajú aj signály z ECB, že možno je už na čase o niečo menej tlačiť. Aj keď aj tu sa miešajú s vyjadreniami, že v tlačení je nutné vydržať a potom bude všetko fajn.

Warren Buffett spravil ďalší dobrý obchod, na ktorom zarobí približne 12 miliárd dolárov. V roku 2011 podal Bank of America pomocnú ruku a nakúpil jej preferenčné akcie za 5 miliárd dolárov spolu s právom na 700 miliónov bežných akcií banky. Tento týždeň Buffett oznámil plán warranty realizovať a preferenčné akcie zmeniť na bežné, ktoré majú dnes hodnotu 17 miliárd. Stane sa tak najväčším akcionárom tejto spoločnosti, pričom najväčším akcionárom je už aj v banke Wells Fargo.

Potemkinova banková únia

Banková únia mala zachrániť eurozónu pred ďalšou krízou. Keď má únia jednu centrálnu banku, mala by mať aj jednotné mechanizmy na ich reguláciu a riešenie problémov. Spoločný dohľad nad systémovo dôležitými bankami, spoločné poistenie vkladov a rezolučný mechanizmus, ktorý pri zachraňovaní banky najprv vyčerpá zdroje súkromných veriteľov a až potom siahne po národných peniazoch a až následne po spoločných európskych.

Tak ako pri Pakte stability a rastu aj pri bankovej únii ide o Potemkinovu dedinu. V dobrých časoch predstierame, že existuje. Keď príde na lámanie chleba, pravidlá sa obídu.

Spoločný bankový dohľad minulý týždeň rozhodol, že dve talianske banky Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca sú blízko zlyhania. Napriek tomu, že posledný rok sa dohľad tváril, že všetko je v poriadku. Zdá sa, že regulátor nejednal nezávisle, ale prispôsoboval svoje konanie politickej situácii v Taliansku.

To nie je všetko. V piatok Rezolučná rada rozhodla, že banky nie sú systémovo dôležité. Za rok váhania sa ich súvahy dostatočne zmenšili. Preto sa pri ich záchrane nepostupuje podľa európskych ale národných pravidiel.

To znamená, že Bail-In (prenesenie strát na) veriteľov, konkrétne držiteľov senior dlhopisov, sa nekoná. Banku opäť zachráni štát, tentokrát za 17 miliárd eur. Čo má hodnotu, to prejde do Intesa Sanpaolo za jedno euro spolu s 5,2 miliardy eurami štátnej pomoci (bolestného). Čo hodnotu nemá to zjedia daňovníci vo forme 12 miliardových štátnych garancií. Všetko preto, aby pred dôležitými voľbami v Taliansku netrpeli voliči, ktorí držia senior dlhopisy banky alebo v nej majú viac ako 100 tisíc eur. Straty ponesú len akcionári, držitelia podriadených dlhopisov a daňovníci.

Keď v menovej únii ideme podľa starých nôt, možno čakať lepšie výsledky? 

V EÚ dominujú úradníci

Každý robí to čo mu ide najlepšie. V USA podnikatelia vytvárajú najúspešnejšie spoločnosti sveta. V EÚ im úradníci dávajú rekordné pokuty.

Po spoločnosti Apple sa gigantickej pokuty v našej únii ušlo aj Google. 

Podľa Európskej komisie Google pri svojich službách poskytoval výhody svojmu produktu oproti iným prevádzkovateľom podobných služieb. Kým jeho Google Shopping mal vo výsledkoch vyhľadávania prominentné postavenie, chudáci konkurenti boli schovaní na nasledujúcich stránkach. Mal tak zneužiť svoje dominantné postavenie na trhu internetového vyhľadávania a porušiť tunajšie protimonopolné pravidlá. Materská spoločnosť Alphabet má za to zaplatiť pokutu 2,42 miliárd eur.

Nie, ani ja nepoznám Google Shopping. Pripomína mi to situáciu, keď akademik promuje citáciou vo vlastnom texte iný svoj vedecký článok alebo knihu. To zatiaľ legálne je.

Ale poďme k dôležitejším témam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron má oficiálny portrét a Financial Times nasadili svoje kapacity aby kriticky dekódovali jeho posolstvá:

Zdroj: FT https://www.ft.com/content/e5c94bcc-5ce3-11e7-b553-e2df1b0c3220

Nová rubrika: vírusy z NSA

Z fušersky stráženého vreca zbraní hromadného digitálneho ničenia vypadol americkému štátu ďalší  vírus. NotPetya vám zašifruje dáta. Odstavil firmy v 64 krajinách sveta, meranie rádioaktivity v Černobyle, nemocnice a supermarkety v USA. Máte ho tiež? 300 dolárov v bitcoinoch, ktoré si vírus pýta za kľúč k dátam mu neposielajte. Nebude to fungovať. Cieľom zrejme nie je peňažný výnos ale ničenie dát.

 https://pbs.twimg.com/media/DDWEUijW0AAWL0m.jpg

Zdroj: Twitter Edward Snowden https://twitter.com/Snowden/status/879756180196872193

O tom, ako je to s anonymitou bitcoinov poslaných autorom vírusov, píše David Stancel.

Pseudoanonymita Bitcoinu -  krypto-okienko Davida Stancela

Pred pár týždňami sme si povedali o blockchaine ako technológii, na ktorej je Bitcoin postavený. Táto distribuovaná databáza obsahuje kompletnú históriu všetkých transakcií, ktoré sa kedy udiali v rámci siete. Ak si každú transakciu rozmeníme na drobné môžeme zistiť kto, komu, kedy poslal koľko bitcoinov. Napriek tomu, že bitcoinové adresy nemusia byť nevyhnutne spojené s reálnymi identitami ľudí, vzhľadom na úplnú transparentnosť blockchainu sú ale informácie o všetkých transakciách verejne dostupné. Bitcoin je teda pseudoanonymný.

Miera dosiahnuteľného súkromia preto závisí na tom ako s bitcoinami pracujeme. Dobrá bitcoinová peňaženka, ako Trezor, by Vám napríklad mala dať možnosť vygenerovať unikátnu adresu pre každú novú prichádzajúcu transakciu. Táto praktika výrazne sťažuje forenznú analýzu, ktorá dokáže priradiť bitcoinové adresy k reálnym identitám. Treba vychádzať z toho, že už dnes firmy a vlády takéto analýzy robia s postupujúcou technológiou to budú mať čoraz ľahšie a lacnejšie. Bitcoin preto dnes určite nemožno považovať za plne anonymnú menu, aj keď sa to v budúcnosti môže zmeniť s postupnou modifikáciou jeho protokolu. O tom, ktoré kryptomeny ponúkajú vyššiu mieru anonymity si povieme v budúcom čísle.

Tip –kniha

O probléme nastavenia moderného sveta píše Ricardo Semler vo svojej knihe The Seven-Day Weekend. V jeho firmách preto zaviedol program Retire-A-Little v rámci ktorého si môže zamestnanec užívať predčasný dôchodok už na začiatku kariéry. Časť pracovnej doby si za mierne zníženie platu minie na osobné voľno. Výmenou dostane voucher na rovnaké množstvo práce od spoločnosti v budúcnosti.

Divoký nápad? Slobodu milujem, no i ja som si pri čítaní občas vravel,  že toto je už moc. Kniha je plná príbehov, ktoré zo mňa robia konzervatívneho diktátora. Zamestnanci prehlasujú „šéfa“, chodia si do práce kedy chcú a sami si stanovujú a následne kontrolujú ciele.  Semler ale pútavo popisuje, ako tento „chaos“ a „anarchia“ v jeho firmách s 3000+ zamestnancami fungoval. Jeho najobľúbenejšie pravidlo na riešenie vzniknutých konfliktov v organizácii? „Do nothing!“

Sila vlastného záujmu a múdrosť či efektivita decentralizovaného rozhodovania funguje v ekonomike a prírode. Prečo by nemala práve vo firmách? Keď centrálne rozhodovanie nefunguje v štáte, prečo by malo vo firmách? Prečo sa vo firmách správame k podriadeným ako k deťom v škole? Predtým než vás napadne milión odpovedí na tieto otázky dajte knihe jednu šancu.

Tento text je ekonomickou časťou mailového týždenníka "Zlé peniaze,
dobrý život" Juraja Karpiša. Na jeho odber sa možno prihlásiť tu

www.jurajkarpis.com

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards