INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Štátny rozpočet a eurofondy

INESS, 19.06.2013 03:14 , zaradenie Blog

Približne pred rokom sme vám priniesli analýzu príjmov a výdajov SR vo vzťahu k EÚ. Teraz sme sa rozhodli k téme vrátiť a priniesť nové údaje za ďalší fiškálny rok a zmapovať zmeny oproti predošlým rokom.

 

Počas diskusií o našej účasti v Eurovale sa často ozýva argument, že z únie sme už dostali toľko peňazí, že si a) nemôžeme dovoliť nepodieľať sa na záchrane druhých, alebo b) že ani všetky záruky eurovalu nás nedostanú do celkovej negatívnej bilancie. Aká je teda čistá pozícia SR? Podľa informácií dostupných v záverečných účtoch dosiahol ku koncu roka 2012 pomer príjmov a výdavkov súvisiacich s členstvom a čerpaním fondov hodnotu 1,3. Inak povedané, získali sme o 31% viac, ako sme do EÚ a na financovanie projektov odviedli.

Naše odvody

Slovenská republika každoročne odvádza do EÚ odvody a príspevky. Odvody sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa,  ide o zdroje počítané na základe HNP (Hrubý národný produkt) a DPH, súčasťou odvodu je aj podiel na korekcii Veľkej Británii, Holandsku a Švédsku (finančné úpravy, ktoré si vyjednali menované krajiny pri podpise zmlúv). Do odvodu vstupujú tiež prípadné doplatky za minulé roky odsúhlasené Spoločenstvom na základe zmeny metodiky výpočtu. Zbytok tvoria odvody  tzv. tradičných vlastných zdrojov, čo sú hlavne clá na dovoz tovaru vyrobeného mimo EÚ a poľnohospodárske odvody (forma dovozného cla z poľnohospodárskych produktov).

Pre ilustráciu sú v tabuľke uvedené jednotlivé zložky odvodov a príspevkov do EÚ za rok 2012v mil. eur.

Tabuľka 1, zdroj: Ministerstvo financií SR, záverečný účet VS 2012

* Dodatočný odvod za rok 2012 v sume 19 554 tis. eur, vyplývajúci z novely rozpočtu Európskej únie č. 5 a 6/2012, odviedla Slovenská republika na začiatku roka 2013 a teda nie sú zahrnuté vo výdavkoch r. 2012

Bilancia

Za obdobie rokov 2004-2012 bolo na prijatie 1 eura z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť  76 centov výdavkov z našich zdrojov. Aj keď boli príjmy a výdaje spočiatku vyrovnané a miestami dokonca výdaje prevyšovali príjmy, od fiškálneho roka 2010 sa začal ich pomer zlepšovať v prospech SR a blíži sa k hodnote 0,5, čo znamená, že Slovensko v posledných dvoch rokoch prijíma z EÚ takmer 2x viac financií ako do spoločného európskeho rozpočtu prináša. (pozri Tabuľku 2 a Graf 1)

Tabuľka 2, v mil. Eur, zdroj: Ministerstvo financií, záverečné účty VS 2004-2012, vlastné prepočty

* Rozdiel oproti údajom zo Štátneho záverečného účtu za rok 2011 vyplýva z úpravy zaokrúhlenia

 

Tabuľka 3, v mil. Eur, zdroj: Ministerstvo financií, záverečné účty VS 2004-2012, vlastné prepočty

*Po započítaní dodatočných odvodov na základe časovej výnimky zo zdroja, založeného na HND za rok 2004.

 

Graf 1, zdroj: Ministerstvo financií, záverečné účty VS 2004-2012, vlastné prepočty

Napriek tomu nemožno hľadieť iba na celkovú výšku príjmov a výdajov. Významným je tiež rozmer využitia prijatých zdrojov. Nezanedbateľná časť prijatých financií je totiž využívaná na projekty súvisiace s agendou EÚ, ktorá je pre SR nová a implementuje sa jedine kvôli tlaku EÚ, resp. vďaka možnosti čerpať na ňu eurofondy. Hĺbková analýza jednotlivých projektov a ich klasifikácia na tie, ktoré by boli vykonané aj z vlastného alebo úverového financovania, pretože sú považované slovenskou spoločnosťou za významné, a na tie, ktoré sú konzekvenciou európskych peňazí, sú nad rámec tohto článku, no dočítať sa o nich môžete napríklad tu a tu. O tom, že eurofondy nabádajú často k neefektívnemu plytvaniu z dlhodobými negatívnymi následkami, píšeme v štúdii Monitoring čerpania štrukturálnych fondov v sociálnej oblasti.

Nezanedbateľný je aj vysoký rozsah korupcie spojenej s čerpaním fondom. Nemyslia sa tým len projekty, ktoré EK odmietla preplatiť, ale hlavne tisícky menších projektov, ktoré svojím politickým pozadím vstupujú najmä do vzťahov na komunálnej úrovni. Tieto rozmery čerpania EÚ fondov je potrebné zohľadniť pri pohľade na zmeny vo financovaní, ktoré prebiehajú v posledných rokoch. 

Roman Ujbányai, Juraj Galvánek

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter


 

The Liberty Camp