INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Prečo sa Marx pri kapitalizme mýlil

INESS, 30.04.2013 10:20 , zaradenie Blog
Kategórie: preklady

Prejav Dr. Madsena Pirieho (z Adam Smith Institute), v ktorom vyjadruje svoj nesúhlas s tvrdením: „Karl Marx mal pravdu. Kapitalizmus po roku 2008 sa rozpadáva pod nátlakom jeho vlastných protikladov.“

Tak ako väčšina známych osobností, ktoré po sebe zanechali nejaké dedičstvo, či už prostredníctvom ich prác alebo činov, aj Karl Marx mal v niečom pravdu a v niečom sa mýlil. Zameriam sa na niektoré z jeho omylov.

Mýlil sa, keď predpovedal, že dejiny nás privedú k neodvratnému víťazstvu proletariátu a potom sa zastavia. Dejiny však nevykazujú znaky ani jedného. Marx sa tiež mýlil, keď predpokladal, že tento scenár sa naplní najprv v najviac rozvinutých ekonomikách ako najvyšší stupeň kapitalizmu. V skutočnosti takáto revolúcia prišla v menej rozvinutých ekonomikách, ako napríklad Rusku a Číne. Dôvodom, prečo sa to nestalo vo vyspelých ekonomikách môže byť fakt, že sa Marx mýlil ešte v niečom inom.

Predpovedal, že kapitalizmus pred svojim vyvrcholením stlačí mzdy na minimálnu úroveň potrebnú na prežitie. Ako sa ekonomiky postupne rozvíjali, oboje, mzdy aj životná úroveň rástli do takých výšok, o ktorých Marx nemohol ani snívať a zdá sa, že práve to znížilo tlak na túto revolučnú zmenu.

Marx sa však mýlil aj v niečom omnoho zásadnejšom. V samotnej zmene. Nemyslím len to, že sa mýlil v zmenách, ktoré nastanú. Čo je podstatné, mýlil sa v tom, ako sa to udeje. Zastával totiž hegeliánsky model zmeny.

K zmene podľa Hegela dochádza na základe triády. Určitý stav, situácia rozvíja aj svoj protiklad a následkom ich ostrého stretu vzniká nový stav, situácia. Téza, antitéza a syntéza. Základom je práve ostrý stret, a odtiaľ aj Marxov záväzok k revolúcii.

Marx bol však vrstovníkom Darwina. Prečítal jeho knihu „O pôvode druhov“ a obdivoval jeho prínos v oblasti pôvodu ľudstva. Avšak nezachytil význam Darwinovej teórie zmeny, ktorú tak ani nezakomponoval do svojho programu.

Darwin vylepšil mechanizmus postupnej zmeny, v ktorom sa malé zmeny po čase stávajú dominantnými. Je to evolučný, nie revolučný proces, a oproti Hegelovi je to podstatne precíznejší opis toho, ako k zmene v ľudskej spoločnosti zvyčajne dochádza. Hegel sa teda mýlil, Darwin nie. To znamená, že sa mýlil aj Marx – mýlil sa pri samotnej zmene a v tom, ako sa bude ďalej kapitalizmus vyvíjať.

Dôležité je, že kapitalizmus sa mení a vyvíja, k čomu dochádza cez rôzne jeho transformácie. Kapitalizmus, o ktorom Marx tvrdil, že sa zrúti pod náporom jeho vlastných protikladov, nie je dnešným kapitalizmom – tým, na ktorý tu reagujem.

V materiálnom svete sa organizmy vyvíjajú. Reagujú na krízy a menia sa. Podobne je to s našimi spoločenskými postupmi. Vyvíjajú sa a prispôsobujú novým okolnostiam.

Kapitalizmus musel čeliť mnohým krízam a zakaždým sa nejako vyvíjal a menil. Zakaždým sa objavila nová forma kapitalizmu, ktorá musela riešiť problémy svojho predchodcu. Práve v tom spočíva pokrok ľudstva. Svoje problémy riešime tak, že adaptujeme vlastné zvyky, postupy.

Kapitalizmus celkom určite v roku 2008 čelil kríze, ale je stále tu, neporazený. Vyvíja sa a odpovedá na potrebné zmeny a keď sa vzduch vyčistí od krízy, bude tu jeho nová  verzia, ktorá bude vytvárať viac blahobytu a rozširovať možnosti ľudstva.

Táto nová verzia kapitalizmu, ktorá vzniká, bude musieť dokázať udržať si na dosah ruky politikov, ktorí si budú chcieť upravovať jeho výstupy pre svoj politický prospech.  Nenásytní bankári môžu nebezpečne riskovať iba vtedy, keď im to politici umožnia tým, že otvoria kohútik dlhov a peňazí. Politici majú rozmach a bubliny radi, pretože im pomáhajú vyhrať voľby a dostať sa do funkcie. Musia sa preto zabezpečiť také postupy, ktoré im v tom zabránia. Tí, ktorí majú hlad po moci nie sú o nič menej nebezpeční ako tí, ktorí túžia po zisku, takže obidve skupiny musia byť obmedzené pravidlami.

Rád by som tiež poznamenal, že kapitalizmus prežije kvôli možnostiam, ktoré vytvára a pretože je to jediná možná cesta, pri ktorej vieme, že vytvára blahobyt a v praxi funguje.

Marx sa tiež mýlil v ďalšej dôležitej veci. Podporoval teóriu pracovnej hodnoty veriac, že hodnota veci vyplýva z množstva práce vloženej do jej výroby. Zle. Hodnota je založená na dopyte. Ak o vec nemá nikto záujem, nezáleží na tom, koľko práce sa vložilo do jej výroby, vec je bezcenná.

Každý z nás si cení veci rôzne, a to je dôvod, prečo existuje obchod. Obchodujeme, pretože každý z nás si viac cení to, čo vlastní druhá osoba, ako to, čo vo výmene ponúkame my. Obe strany v obchode získavajú - to je podstatou vytvárania blahobytu.

Vyrábame, aby sme obchodovali a vytvárali bohatstvo a investujeme, aby sme vyrábali. To je podstata kapitalizmu, ktorá funguje – určite lepšie ako čokoľvek, čo sa už v minulosti vyskúšalo. A tiež to funguje humánnejšie.

Áno, kapitalizmus sa v procese vývoja stáva zložitejším a náročnejším, no jeho princípy zostávajú. Kapitalizmus prežije svoju súčasnú krízu. Bude vylepšený a zmenený, ale nezanikne. Pretože nič, čo doposiaľ vzniklo, ho nemôže nahradiť, počínať si tak, ako si kapitalizmus počína alebo priniesť výhody a prospech, aké prináša.

Priniesol zdroje, ktoré väčšinu ľudstva zdvihli nad úroveň existenčného minima a hladu, ktoré umožnili premôcť choroby, financovať vzdelávanie a sociálne služby, sprístupniť ľuďom umelecké a kultúrne aktivity a obohatil ich životy o možnosti, o ktorých sa im predtým ani nesnívalo.

Preto toto tvrdenie, tak ako je ťažkopádne a smelé, je tiež zle pochopené, a preto nabádam každého, aby ho zamietol.
 

Článok bol publikovaný na www.adamsmith.org.

Pre INESS preložila Jana Kostovčáková
 

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter