INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Komu idú eurofondy

Martin Vlachynský, 04.04.2012 03:56 , zaradenie Blog

„Kto sa dnes chce ťahať s Európskou úniou, keď potrebujeme eurofondy?“ prehlásil pred pár dňami Róbert Fico po tom, čo utrel orosené čelo po zdolaní sedemstého kliku. Zhrnul tým všeobecné slovenské povedomie o eurofondoch. Môžeme frflať na euroval či regulovanie uhoriek, ale eurofondy, to je zvonivý dážď peňiažkov, ktorý sa len tak spúšťa do nastavených rúk.

Realita je podstatne menej rozprávková. Pred pár mesiacmi sme zrátali, že na každé euro, čo dostaneme z Bruselu, musíme my vyzbierať 90 centov. Z tých desať centov ešte treba zaplatiť chlapíka, čo starostovi v Hornej Maríkovej pripraví projekt tak, aby prešiel sitom úradníkov.

Eurofondy nie sú len o našej čistej finančnej pozícii. Verejná správa vyzbiera od ľudí peniaze (ktoré by sme minuli na nákup áut, tresky, či dovolenky na Orave), pošle ich Bruselu, a ten ich pošle s malým bonusom nazad, aby sme si postavili veci, ktoré sa nám páčia, a hlavne ktoré sa páčia Bruselu, keďže ten má hlavné slovo pri použití peňazí. Môžu to byť mosty, ale aj napríklad rozhľadnička za 49 000 eur, z ktorej je vidieť presne to isté, ako keď stojíte vedľa nej. Vyzerá pekne (ak tvrdý gýč je vaša šálka kávy), ale ak by tie peniaze ostali vo vašom vrecku, na ktorom mieste vášho nákupného zoznamu by bolo postavenie vežičky?

Bez ohľadu na zmysluplnosť využitia prostriedkov, stále máme pocit, že starí členovia nám niečo darovali, a my by sme mali byť vďační (6 min. 40 sek.), napríklad nevzpieraním sa záchranným opatreniam, v ktorých sme zagarantovali 4x viac, ako nám z EÚ prišlo za 7 rokov členstva (čistá pozícia).

Aj to je len mýtus. Český týždenník Euro priniesol v čísle 13/2012 zaujímavý článok o toku peňazí z eurofondov po ich použití. Vychádzal pritom zo štúdie poľského inštitútu IBS, ktorý makroekonomicky hodnotil transfery v rámci kohéznej politiky a toky peňazí medzi starými  a novými členskými krajinami. Z každého eura zaplateného do kohéznych fondov získajú staré členské krajiny benefity v hodnote 61 centov (str.35). Prítok eurofondov totiž spôsobil, že v roku 2012 bude Česko importovať o 2% viac tovarov a služieb, ako bez nich. Tak isto aj Slovensko, pri Poľsku by to malo byť až 3,5%.

Konkrétny príklad. Na južný obchvat Prahy (nájazd D1-Vestec-Lahovice) má prísť z Bruselu 6 miliárd kč. O tieto peniaze sa podelia Metrostav, Skanska, Strabag, Teerag-Asdag a Alpine Holding. Ak si myslíte, že len prvá spoločnosť je domáca (v skutočnosti česko-slovenská), myslíte si správne. Čísla pre Slovensko uvedené neboli, ale budú podobné, pričom hlavnými beneficientmi našich projektov sú rakúske a talianske firmy. Z hodnoty čistých výdavkov starých krajín na kohéznu politiku, 7% získali firmy z týchto krajín. Zvyšnú časť benefitov získavajú staré krajiny najmä vo forme dodatočných exportov do V4, či transfere technológií. Napríklad v prípade Nemecka platí, že hodnota benefitov  tvorí 125% ich čistého príspevku.
Porovnanie celkových benefitov EU15 k čistým príspevkom týchto krajín na kohéznu politiku v krajinách V4:



Nie je cieľom presadzovať ekonomický nacionalizmus, diaľnice by mal betónovať vždy ten, kto dá najlepšiu ponuku v zmysle cena/výkon, či je z Česka, Švédska, alebo Číny. Ak sa však so zaľúbením pozeráte na zámkovú dlažbu na námestí vašej obce, vybudovanú z eurofondov, majte na pamäti že:

  • Nikto nám nič nedaroval
  • Za zdroje, ktoré ju vybudovali, ste si mohli dopriať niečo, čo by vám robilo väčšiu radosť
  • O tom, čo sa vybuduje, v konečnom dôsledku rozhodol ktosi na 200 Rue de la Loi, nie vy, alebo váš starosta

 

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter


 

The Liberty Camp