Na záchranu eura posielame milióny (Hospodárske noviny)
Môže to mať negatívny vplyv na objem a náklady zdrojov, ktoré bude trvalý euroval schopný poskytnúť, povedal na margo zníženia ratingu Francúzka pre Hospodárske noviny dňa 2.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.
Slovensko bude prvýkrát platiť za záchranu eura skutočné peniaze.
Za menej než pol roka pošleme do nového, trvalého fondu euroval prvú splátku 131 miliónov eur. Ďalšiu vyše pol miliardu eur budeme prihadzovať v najbližších piatich rokoch. Včera to schválila vláda, ktorá zároveň súhlasila s tým, že trvalý euroval sa spustí skôr, než sa plánovalo. Okrem hotovosti budeme za zadlžené krajiny aj ručiť – viac než piatimi miliardami eur.
Odobriť to ešte musí parlament aj prezident. Kým väčšina poslancov s takýmto nastavením súhlasí, možné zväčšovanie, a teda ďalšie peniaze do fondu sa už poslať zdráha.
Už v marci o tom bude diskutovať eurozóna. „Nepovieme áno na akékoľvek zvýšenie,“ hovorí Ivan Švejna z Mostu-Híd s tým, že každá požiadavka sa musí zvážiť. Ani včerajšie hlasovanie na vláde nebolo hladké. „Stačilo by, ak by sa zdržal jeden minister a euroval by vo vláde vôbec neprešiel,“ tvrdí Jozef Kollár z SaS. Ministri za SaS boli proti a podľa Kollára sa zdržal minister za KDH Daniel Lipšic.
Ekonómovia sú pritom skeptickí, či nový euroval vyrieši dlhovú krízu. „To, že eurozónu drží pokope euroval je ilúzia, eurozónu drží pokope Európska centrálna banka nakupovaním štátnych dlhopisov a nalievaním peňazí do finančného systému,“ hovorí analytik Kamil Boros.
Napriek hlasovaniu vo vláde je však zatiaľ parlamentná podpora eurovalu takmer istá. Najsilnejšia opozičná strana Smer-SD totiž naďalej trvá na svojej podpore. „Samozrejme, že zahlasujeme za podporu. Náš postoj je už dlhodobo známy,“ povedal podpredseda strany Peter Kažimír. Podporu jeho ďalšieho zvyšovania však nepotvrdil.
Na zvýšenie kapacity 700-miliardového mechanizmu vyzvala aj šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová, debaty o zväčšení valu potvrdila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Väčší euroval závisí od Nemcov
Práve Nemecko, ako najväčší veriteľ eurovalu, má v diskusiách o jeho zvýšení hlavné slovo. „Zvýšenie by bolo dobré predovšetkým preventívne, aby udržiavalo pokoj na dlhopisových trhoch,“ konštatoval analytik Patria Finance Tomáš Vlk.
Povinné zvyšovanie jeho kapacity a tým aj väčší podiel Slovenska však môže prísť ešte skôr pre nedávne znižovanie ratingov. Druhý najväčší veriteľ, Francúzsko, totiž pred časom prišiel o najvyššie hodnotenie, čo v praxi môže znížiť aj kapacity eurovalu. „Môže to mať negatívny vplyv na objem a náklady zdrojov, ktoré bude trvalý euroval schopný poskytnúť,“ potvrdil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Juraj Karpiš.
Podľa Borosa však nemusí byť rozhodujúca ani samotná kapacita valu. „Rozhodujúcim faktorom je jeho schopnosť vydávať dlhopisy, pretože práve vydávaním dlhopisov financuje euroval svoje programy,“ vysvetlil. Upozornil pritom na fakt, že už dočasný stabilizačný mechanizmus mal problém požičiavať si od investorov.
Euroval dva ako európsky menový fond
Trvalý euroval by však podľa vyjadrení politikov nemal byť len záchranné koleso pre euro, ale európska obdoba Medzinárodného menového fondu. Na rozdiel od svojho dočasného predchodcu by tak mal možnosť nakupovať dlhopisy problematických krajín na sekundárnych trhoch a pomáhať krajinám zachraňovať banky.
V núdzových prípadoch však na uvoľnenie pôžičky nebude potrebný ako pri dočasnom mechanizme stopercentný súhlas krajín, ale len 85 percent. Rovnako okrem záruk, ktoré mal aj dočasný euroval, dostane od krajín aj reálne peniaze, z ktorých časť si napríklad Slovensko musí požičať.
Na takejto pôžičke však krajina môže v konečnom dôsledku prerobiť. Podľa odhadov ministerstva financií si totiž bude v tomto roku požičiavať na trhoch priemerne za 3,9 percenta. Napríklad Gréci však majú dostať druhú pôžičku ešte lacnejšie, s 3,5-percentným úrokom. V praxi by si tak Slovensko mohlo požičiavať drahšie ako krajina, ktorá čerpá pomoc.
Marcela Šimková
