Príklad z Úradu vlády:

„Pôvodne sa chcel Úrad vlády zbaviť štyroch účelových zariadení. Dom hostí v Košiciach a ubytovacie zariadenie v Ždiari vo Vysokých Tatrách chcel predať alebo prenajať, Miestodržiteľský palác v Bratislave mal ísť do dlhodobého prenájmu. Ubytovacie zariadenia stáli štát ročne približne milión eur a ich príjem bol minimálny. Neslúžili len pre vládnych úradníkov, ponúkali ich na svadby, oslavy či podnikové večierky. Čistá strata len tatranských zariadení v Ždiari a na Štrbskom Plese bola pred dvoma rokmi vyše 140-tisíc eur.
Vedúci Úradu vlády Viktor Nižňanský vlani v lete hovoril, že pri takýchto stratách a využiteľnosti od desať do päťdesiat percent je prevádzka „absolútne nehospodárna“.“

Predkladané argumenty sú dva:

„Prevod či predaj si vyžaduje čas, ktorý presahuje obdobie do volieb.Ďalším dôvodom sú výdavky na ocenenie majetku v prípade predaja. Ak by sa nerealizoval, boli by to vyhodené peniaze.“

Zdajú sa vám tieto argumenty relevantné?