Autor: Jiří Schwarz

Výhody: +0,6 mld. Kč

Návrh je o to prekvapivejší, že je z pera bývalého dekana Národohospodárskej fakulty VŠE v Prahe (dnes prezidenta Liberálního institutu, a člena NERV). Pre toto opatrenie existuje viacero argumentov:

1) Slovensko zvolilo v oblasti VŠ vzdelávania stratégiu kvantity na úkor kvality. Výsledkom je zhruba polovica populačného ročníka navštevujúca vysoké školy, ktoré sú často nálepkované spojením „električková“ škola. Samotné spojenie je dôkazom, že na mnohých školách existuje dostatočný priestor na zhustenie výuky.

2) Vysokoškolské vzdelávanie je v mnohých odboroch výrazne odtrhnuté od reálneho života. Skrátenie štúdia o jeden rok vytvorí tlak na vyučovanie „použiteľnejších“ predmetov.

3) Zdá sa, že pracovný trh naďalej lipne na titule, bez ohľadu na nedostatočnú pripravenosť absolventov (ich schopnosť použiť naučené vedomosti je nízka). Získanie titulu je v posledných rokoch štúdia hlavným cieľom študentov (nie samotné vzdelanie). Dodávajme teda tituly, ale za nižšie verejné náklady

4) Ušetrený rok štúdia sa prejaví dvojako – v nižších nákladoch štátneho rozpočtu (na vzdelávanie, či zdravotné poistenie) a vo vyššom ekonomickom raste – študenti začnú skôr pracovať a podnikať, namiesto vysedávania v laviciach (alebo, povedzme si, častokrát aj mimo nich)

5) Skrátenie štúdia nemusí ísť len cestou zhustenia kurikula (hoci to je nevyhnutný krok tam, kde na to určite existuje priestor, napr. školy ekonomického zamerania). Pomôcť by mohlo aj odstrihnutie príliš „akademických“ na výskum orientovaných oblastí (de facto zníženie min. počtu kreditov), o ktoré nemajú študenti „študujúci pre titul“ záujem a ich presunutie medzi voliteľné predmety, prípadne do doktorandského štúdia, čo zvýrazní rozdiel medzi bežným študentom a študentom, ktorému ide o vzdelanie, či prípadné akademické uplatnenie.