INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Štátny rozpočet a eurofondy

Radovan Ďurana, 09.01.2012 01:06 , zaradenie Blog

Počas diskusií o našej účasti v eurovale sa často ozýva argument, že z únie sme už dostali toľko peňazí, že si a) nemôžeme dovoliť nepodieľať sa na záchrane druhých, alebo b) že ani všetky záruky eurovalu nás nedostanú do celkovej negatívnej bilancie. Aká je teda čistá pozícia Slovenska?

Podľa informácií dostupných v záverečných účtoch dosiahol ku koncu roka 2010 pomer príjmov a výdavkov súvisiacich s členstvom a čerpaním fondov hodnotu 1,1. Inak povedané, získali sme o 11% viac, ako sme do EÚ odviedli.

Naše odvody

Slovenská republika každoročne odvádza do EÚ odvody a príspevky. Odvody sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa, ide o zdroje počítané na základe HND (Hrubý národný dôchodok  GNI) a DPH, súčasťou odvodu je aj podiel na korekcii Veľkej Británii, Holandsku a Švédsku (finančné úpravy, ktoré si vyjednali menované krajiny pri podpise zmlúv). Do odvodu vstupujú tiež prípadné doplatky za minulé roky odsúhlasené Spoločenstvom na základe zmeny metodiky výpočtu. Zvyšok tvoria odvody tzv. tradičných vlastných zdrojov, čo sú hlavne clá na dovoz tovaru vyrobeného mimo EÚ a poľnohospodárske odvody (forma dovozného cla z poľnohospodárskych produktov).

Pre ilustráciu sú v tabuľke uvedené jednotlivé zložky odvodov a príspevkov do EÚ za rok 2009 v tis. eur:

Odvody SR

695 726,2

Zdroj založený na DPH                

76 963,2

Zdroj založený na HND

447 194,6

Podiel Slovenskej republiky na korekcii Veľkej Británie

46 296,9

Podiel Slovenskej republiky na korekciách pre Holandsko a Švédsko

4 717,2

Doplatenie odvodov Slovenskej republiky za roky 2007 a 2008   

36 944,0

Tradičné vlastné zdroje, z toho:

83 610,3

   Clo

81 504,0

   poplatky a odvody z cukru

2 106,3

Tabuľka 1, zdroj: Ministerstvo financií, záverečný účet VS 2009

V príjmoch z EÚ sú zaradené aj prostriedky v rámci vnútornej politiky EÚ, ktoré boli rovnako ako predvstupové fondy poukazované na mimorozpočtové účty ministerstiev napríklad za účelom budovania Schengenských hraníc alebo odstávky atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice a i.

Bilancia

Za obdobie rokov 2004-2010 bolo na prijatie 1 € z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť 90 centov výdavkov z našich zdrojov. Do roku 2009 to bolo dokonca rovné euro. To znamená, že štátny rozpočet sa vstupom do EÚ iba nafúkol, rovnako na príjmovej aj výdavkovej strane. 

Rok

Celkové príjmy

Celkové odvody a príspevky

Čistá finančná pozícia

Spolu-financovanie

Celkové výdavky SR

Cash flow SR (príjmy- výdavky)

výdavky / príjmy

2004

304

291

13

32

323

-19

1,06

*2005

705

486

219

128

613

92

0,87

2006

894

526

367

309

836

58

0,94

2007

911

590

321

283

873

38

0,96

2008

893

643

250

399

1 042

-149

1,17

2009

1 120

696

424

433

1 128

-9

1,01

2010

1 672

628

1 045

410

1 037

635

0,62

Spolu

6 499

3 859

2 640

1 994

5 853

646

0,90

Tabuľka 2, v mil. eur, zdroj: Ministerstvo financií, záverečné účty VS 2004-2010, vlastné prepočty

 

Rok

Kumulatívne príjmy

Kumulatívne výdavky

Kumulatívne Cash Flow

Kum. výdavky / Kum. príjmy

2004

304

323

-19

1,06

*2005

1 009

936

73

0,93

2006

1 903

1 772

131

0,93

2007

2 813

2 645

169

0,94

2008

3 707

3 687

20

0,99

2009

4 827

4 815

11

1,00

2010

6 499

5 853

646

0,90

Tabuľka 3, v mil. eur, zdroj: Ministerstvo financií, záverečné účty VS 2004-2010, vlastné prepočty

*Po započítaní dodatočných odvodov na základe časovej výnimky zo zdroja, založeného na HND za rok 2004.

Okrem samotnej bilancie finančných vzťahov s EÚ je z pohľadu daňového poplatníka dôležitý aj spôsob financovania odvodov a nákladov na spolufinancovanie. Pokiaľ nedôjde k tomu, že odvody do EÚ štát vykryje znížením iných výdavkov, musí nevyhnutne dôjsť k zvýšeniu výdavkovej aj príjmovej stránky rozpočtu. Štát musí najprv všetko, čo pošle do EÚ, vybrať, alebo si požičať, aby mu tieto zdroje EÚ poslala naspäť s tým, že ich musí minúť na viazaný výdavok odsúhlasený práve EÚ (síce dohodnutý bilaterálne ale v rámci cieľov stanovovaných v Bruseli). Eurofondy použité na výdavky, ktoré dovtedy štát nepoznal (bez eurofondov by ich nefinancoval) tak znamenajú expanziu štátu (nami dosiaľ financovaný na 90 percent) o prostriedky, o ktorých už nerozhoduje len slovenský, ale aj bruselský úradník.

Naše financovanie pritom závisí od veľkosti čerpania eurofondov. Zároveň platí, že ak chceme financovať menšie percento eurofondov, musíme zvýšiť naše celkové výdavky. To má však za následok ďalšie zvyšovanie výdavkov rozpočtu štátu a nutnosť tieto prostriedky získať buď zvýšením daní alebo deficitným financovaním.

Štatistiku vzťahov s EÚ pravdepodobne zmenia roky 2011 a 2012, keď je očakávaná vysoká miera čerpania. Podľa doterajších čísel však možno povedať, že zdroje z únie rozhodne nie sú „zadarmo“, vyžadujú takmer rovnaký objem vlastných zdrojov, ktoré nemôžeme použiť na iný účel (napr. znižovanie dlhu, či pomoc chudobným).

 

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter


 

The Liberty Camp