INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

INESS v médiách

Za každé euro z eurofondov sme zaplatili 90 centov (Hospodárske noviny)

INESS, 05.01.2012 04:46 , zaradenie INESS v médiách

Za jedno euro z eurofondov do roku 2009 muselo Slovensko vynaložiť zo svojich zdrojov takú istú sumu, uviedla TASR dňa 27.12. 2011 zistenia INESS.

Slovensko získalo v rámci čerpania eurofondov a členstva v Európskej únii (EÚ) o 11 % finančných prostriedkov viac, ako odviedlo. Za obdobie medzi rokmi 2004 a 2010 tak bolo na prijatie 1 eura z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť 90 centov zo slovenských zdrojov. "Do roku 2009 to bolo dokonca rovné euro," uviedol v decembrovom mesačníku Market Finesse Radovan Ďurana, ktorý je analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Počas 7-ročného obdobia, ktoré sa skončilo v závere roka 2010, krajina celkovo prijala 6,499 miliardy eur, pričom celkové odvody a príspevky dosiahli 3,859 miliardy eur. Spolu so spolufinancovaním projektov, ktoré čerpali prostriedky z európskych fondov, však celkové výdavky SR predstavujú 5,853 miliardy eur. "Okrem samotnej bilancie finančných vzťahov s EÚ je z pohľadu daňového poplatníka dôležitý aj spôsob financovania odvodov a nákladov na spolufinancovanie," upozornil Ďurana.

Pokiaľ podľa neho nedôjde k tomu, že odvody do EÚ štát vykryje znížením iných výdavkov, musí nevyhnutne dôjsť k zvýšeniu výdavkovej aj príjmovej stránky rozpočtu. Štát totiž musí všetky finančné prostriedky, ktoré pošle do EÚ, najprv vybrať alebo požičať. Následne mu tieto zdroje pošle únia naspäť, no s tým, že ich musí minúť na viazaný výdavok odsúhlasený práve EÚ. "Eurofondy použité na výdavky, ktoré dovtedy štát nepoznal, tak znamenajú expanziu štátu o prostriedky, o ktorých už nerozhoduje len slovenský, ale aj bruselský úradník," vysvetlil Ďurana.

Doterajšiu bilanciu s EÚ pravdepodobne zmenia údaje za roky 2011 a 2012, od ktorých sa očakáva vysoká miera čerpania. "Podľa doterajších čísel však možno povedať, že zdroje z únie rozhodne nie sú 'zadarmo', vyžadujú takmer rovnaký objem vlastných zdrojov, ktoré nemôžeme použiť na iný účel, napríklad znižovanie dlhu či pomoc chudobným," dodal Ďurana.

TASR

Hospodárske noviny, 27.12.2011

 

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter