Do elity eurozóny nás radí nízky dlh a väzby na Nemecko (Hospodárske noviny)

Ako povedal Juraj Karpiš z INESS pre Hospodárske noviny dňa 21.11. 2011, z ekonomického hľadiska vzhľadom na prepojenosť Slovenska na nemeckú ekonomiku a zároveň v európskom porovnaní relatívne nízky štátny dlh by sme mohli patriť do skupiny s Nemeckom.

Slovensko bude patriť do lepšej časti eurozóny, ak sa tá na základe ekonomických rozdielov rozdelí na dve polovice. V rozhovore pre Hospodárske noviny to povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).

Súhlasia aj viacerí ekonómovia. „Z ekonomického hľadiska vzhľadom na prepojenosť Slovenska na nemeckú ekonomiku a zároveň v európskom porovnaní relatívne nízky štátny dlh by sme mohli patriť do skupiny s Nemeckom,“ tvrdí analytik Inštitútu INESS Juraj Karpiš.

Kľúčové bude aj to, ako sa Slovensko vyrovná s hrozbou rastúceho deficitu verejných financií. „Šance sú veľké, pokiaľ ich dokážeme zastabilizovať,“ hovorí viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko. „Kľúčom je aj výška dlhu a reforma verejných financií. Tá preto musí byť čo najracionálnejšia,“ dopĺňa bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko. Rozhodujúce slovo pri prípadnom delení Európy bude mať podľa ekonómov aj politika.

Posilnenie európskeho vplyvu

Ak by sa Miklošova vízia potvrdila, pre Slovákov by to bolo lepšie. „Pre Slovensko by to znamenalo príslušnosť k vyspelejšej Európe, čo by sa prejavilo napríklad na lepších úverových možnostiach na trhoch,“ tvrdí analytik Cyrrus Ondřej Moravanský. „Zlepšila by sa aj vyjednávacia pozícia napríklad pre eurofondy či vstup investorov. Patrili by sme do takzvanej prvej ligy,“ dopĺňa politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Tomáš Koziak.

Ďalšími dôsledkami by bolo aj rýchlejšie dobiehanie ekonomík západnej Európy. Na druhej strane však Nemecko či Francúzsko presadzujú zjednocovanie daní či posilnenie európskeho vplyvu.

Nejednotní politici

Väčšina oslovených politikov však Miklošov optimizmus nezastáva. „Ja by som bol opatrný a skôr by som varoval pred optimizmom, keďže nevieme, čo bude rozdelenie eurozóny znamenať,“ povedal podpredseda SaS Jozef Kollár. Opozícia zase pripomína, že odchod do druhej ligy nám nikto nemôže nariadiť. Môžeme si ho privodiť len sami. „Len my sami sa vieme vylúčiť z jadra eurozóny, a to vtedy, ak na Slovensku budú prevládať politické strany, ktoré robia nedôveryhodnú, egoistickú a protieurópsku politiku,“ reagoval podpredseda Smeru-SD Peter Kažimír.

Chladia optimizmus

Voči členstvu v elite sú skeptickí aj niektorí politici. „Naša účasť v rýchlejšom jadre, a teda silnejšej mene, nemusí byť pre Slovensko efektívna. Kríza nás poučila, že krajiny so samostatnou menou a jej oslabením skôr získavali lepšou konkurencieschopnosťou vývozu,“ povedal analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. „Myslím si, že z hľadiska Slovenska by bolo chybou sa o supereuro usilovať. Podľa môjho názoru pre Slovensko by bolo výhodnejšie mať euro II (slabšiu verziu eura, pozn. HN), pretože by mu to umožnilo mať podhodnotenú menu oproti supereuru, a to by umožňovalo rýchlejšie hospodársky rast,“ dopĺňa analytička Next Finance Markéta Šichtářová.

Rozdelenie eura môže mať aj iné dôsledky. Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika takýto krok ľudí sklame. „Dôvera voči euru sa budovala ťažko. Jeho rozdelenie im môže priniesť problémy, najmä pokiaľ pôjde o dovolenky v destináciách, kde sa euro používa, keďže dnes to pociťujú ako istý benefit. Mohli by to preto ťažko pociťovať.“

Hospodárske noviny, 21.11. 2011

 

 

 

 

 

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards