Uprednostňovanie politiky pred trhmi: Historický pôvod gréckej dlhovej krízy

Pôžičky bankrotujúcemu Grécku zo strany ECB, EÚ či MMF sú poskytované s požiadavkou na efektívnejšie fungovanie verejnej správy, privatizáciu, či posilnenie trhových princípov. Na prvý pohľad sa tieto požiadavky zdajú byť primerané, no hlbší pohľad do gréckych reálií naznačuje, že cesta k týmto cieľom bude náročná. Prečítajte si vybrané úryvky o gréckej ekonomike, byrokracii a korupcii, ktoré boli publikované v Cato Working Paper - Putting Politics above Markets: Historical Background to the Greek Debt Crisis, ktorého autorom je bývalý zamestnanec gréckeho Ministerstva obchodu, dnes novinár Takis Michas.

Uprednostňovanie politiky pred trhmi: Historický pôvod gréckej dlhovej krízy

Výber úryvkov by mal slúžiť predovšetkým ako návnada na prečítanie si celého textu, ktorý umožní lepšie uchopenie gréckej „situácie“. (Poznámky v zátvorkách sú dielom autorov tohto komentáru).

...

Od založenia Gréckeho štátu v 19. storočí je  základným princípom diktujúcim politický a ekonomický život v krajine politický klientelizmus: v gréckom systéme politická podpora zabezpečuje materiálne výhody známe ako „rousfeti“. Štát je nástroj na vytváranie a distribúciu dôchodkov alebo benefitov medzi rôzne skupiny svojich „klientov“.

V novom Grécku (po roku 1860) – vzhľadom na absenciu širokej triedy vlastníkov pozemkov a kapitálu – vládnuca trieda nevidela štát ako nástroj na ochranu už existujúceho majetku (tak ako to bolo v západných krajinách), ale predovšetkým ako zdroj ich príjmov. Z toho dôvodu založenie štátneho aparátu neslúžilo len mocenským ambíciám jednotlivcov, ale štát sa stal taktiež jedným z najdôležitejších nástrojov na distribúciu materiálnych odmien a výhod. To sa dosahovalo predovšetkým prostredníctvom daní.

Už v roku 1866 štátne príjmy v Grécku predstavovali 31% národného dôchodku. Vo Veľkej Británii v tom istom období príjmy tvorili 12%, v Belgicku 6%.

V roku 1870 štát zamestnával 25% nepoľnohospodárskej pracujúcej populácie. Na 10 000 obyvateľov malo Belgicko 200 úradníkov, Francúzsko 176, Nemecko 126 a Anglicko 73. V Grécku bol ich počet 214.

Zamestnať sa vo verejnom sektore je v Grécku všeobecne vnímané ako istota „teplého miesta“ a nie ako zmluvný záväzok pracovať. Výslednú neefektívnosť štátnej správy posilňuje aj systém povýšenia na základe odpracovaných rokov a nie zásluhovosti alebo talentu. Podľa Aténskej obchodnej komory dnes štát zamestnáva 1,2 milióna ľudí – zahŕňajúc úradníkov, učiteľov, doktorov a kňazov – čo činí takmer 27% celkovej pracujúcej populácie krajiny. Viac ako 80% verejných výdavkov ide na mzdy, platy a dôchodky štátnych úradníkov.

Podnikateľské prostredie

Keď som v roku 1992 robil poradcu ministrovi obchodu Andreasovi Andrianopoulosovi, najväčším problémom bolo zistiť, ktoré konkrétne zákony sú platné, predtým ako sme ich mohli zmeniť. 

Odhaduje sa že od roku 1974 po súčasnosť – teda v priebehu 35 rokov – bolo prijatých 100 000 zákonov a regulácií, čo predstavuje 2 857 zákonov ročne alebo 8 denne (na Slovensku to bolo v roku 2009 „len“ necelých 700).

V Grécku je možné nájsť celú radu zákonov, ktoré nariaďujú otváracie hodiny podnikom, alebo vymedzujú geografickú blízkosť pôsobenia dvoch podobných firiem, stanovujú minimálne ceny rôznych odborných služieb, vydávajú licencie a zabraňujú alebo obmedzujú súťaž.

Ďalšie pôsobenie politického rozdelenia výhod funguje prostredníctvom zavedenia poplatkov, v prospech „klientskych skupín“ ktoré nie sú ich súčasťou. Uvediem niekoľko príkladov.

a) Ak chcete začať v Grécku podnikať, musíte zaplatiť 1% z počiatočného kapitálu do fondu dôchodkového zabezpečenia právnikom. 

b) Ak podnikáte a chcete spropagovať svoju značku alebo produkt, musíte zaplatiť sumu rovnú 20% z výdavkov na reklamu fondu dôchodkového zabezpečenia novinárov.

c) Zakaždým, keď si kúpite lístok na loď, 10% ide do fondu dôchodkového zabezpečenia pracovníkom prístavu. Časť ceny lístka, ktorá pokrýva poistenie cestujúcich, ide do penzijného fondu námorníkom.

d) Keď si kúpite lístok na futbal, 25% z ceny putuje do dôchodkového fondu policajtov.

e) Odhaduje sa, že takýchto odvodov je viac ako 1000 a podľa niekoľkých výpočtov ich celkové náklady tvoria viac ako 30% HDP krajiny.

Slabá občianska spoločnosť

Politickým dedičstvom v krajinách ako Grécko, ktoré vzišli z majetkového impéria, bola slabá občianska spoločnosť.

Rozmach politického klientelizmu uľahčila aj chýbajúca koncepcia osobných práv. To je obvykle pripisované faktu, že vývoj gréckeho vlastenectva nebol sprevádzaný filozofiou osobných práv a slobôd tak ako na západe.

Stratou balkánskej kultúry v tomto procese bola absencia dvoch z hlavných zložiek systému hodnôt, ktorý hlásal osvietený pohľad na svet (na západe): „odvaha a mravný charakter individuálnej slobody.“

“Fakelaki“

Grécky politický systém dobývania renty ľahko mutuje na korupciu (Dobývanie renty (rent-seeking) označuje aktivitu, ktorej cieľom je získanie renty umelo vytvorenej štátnym zásahom, napríklad obmedzením ponuky. Zdrojom renty je monopolná alebo inak privilegovaná pozícia na trhu, pozn. prekl.). Podľa údajov Transparecy International a Svetového ekonomického fóra má Grécko druhý najskorumpovanejší systém verejnej správy v Európskej únii po Bulharsku.

V dôsledku toho si služby zadarmo vyžadujú dodatočné výdavky zo strany obyvateľov. Samozrejme to je obzvlášť ťažké pre nízkopríjmové skupiny, ktoré by mali byť hlavnými príjemcami týchto „bezplatných“ služieb.

Dobývanie renty a ekonomika

Ekonóm Yannis Sournaras predpokladá, že ak by Grécko sprístupnilo svoje uzavreté profesie, zvýšilo by si HDP o 13,2 percentuálnych bodov.

Podľa zahraničných firiem sú hlavnými dôvodmi neinvestovania v Grécku  vysoké náklady na byrokraciu – vrátane nákladov korupcie.

Grécko obsadzovalo počas rokov 1996 – 2008 posledné miesto z 30 krajín rebríčku OECD, zostaveného na základe ich schopnosti prilákať priame zahraničné investície.

Vplyvy ideológie

V Grécku obsadzuje svetonázor dobývania renty významné miesto. Všetky ľavicové aj pravicové prúdy jednoducho predstavujú rôzne pohľady v zmysle témy: „Štát je dobrý, trhy sú zlé“.

Okrem toho trhovo orientované ideológie nie sú v Grécku vnímané ako politické alternatívy, ale ako učenie, ktoré je cudzie gréckej duši a národnej identite.  

Ďalším z následkov filozofie spoločnosti dobývajúcej rentu je široký odpor k privatizácii. Takto má priemerný človek tendenciu spájať privatizáciu s korupciou a so zvýšenými cenami. 

Čo robí prípad Grécka zaujímavým je, že v istom zmysle možno povedať, že zabezpečuje dokonalú realizáciu ľavičiarskej vízie, vízie „na prvom mieste ľudia, nie trhy“. Grécki politici naozaj vždy uprednostňovali „ľudí“ –teda ich „klientov“- pred trhmi, čo malo dnes známe tragické následky.

Katarína Korbelová a Radovan Ďurana

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards