Diskusia o budúcnosti eurozóny: ''Spáli olympijský oheň euro?''

Juraj Karpiš z INESS sa zúčastnil dňa 4.10. 2011 neformálnej diskusie s názvom "Spáli olympijský oheň euro?", ktorú zorganizovalo občianske združenie Ad Hoc na tému euroval, jeho podstata a dôsledky. Na podujatí, za účasti viac ako 30 návštevníkov, vystúpil aj Ján Boďa. Prepis celej diskusie a fotogalériu nájdete tu.

Diskusia o budúcnosti eurozóny: ''Spáli olympijský oheň euro?''

Vystúpenie Juraja Karpiša a jeho pohľad na euroval si môžete prečítať tu:

Predostrieť chcem predovšetkým dôvody, prečo euroval nepodporiť, keďže to je v súčasnosti na Slovensku najhorúcejšia téma. V máji 2010 sa Európa dostala do situácie, kedy sa Grécko ako vyspelá krajina dostáva na pokraj bankrotu a nie je schopné refinancovať svoj štátny dlh na súkromných trhoch, preto sa európski politici rozhodli, že zapoja Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá začala nakupovať dlhopisy jednotlivých členských krajín a dali dohromady to, čo dnes nazývame euroval, čo bola tzv. „jadrová zbraň“ za 750 miliárd eur na odstrašenie špekulantov, aby sa situácia upokojila a nákaza sa nešírila na ďalšie krajiny. Dnes je, napriek tomu, táto „nákaza“ rozšírená na ďalšie krajiny, naplnil sa teda ten najhorší možný scenár. To je dôvod, prečo tvrdím že euroval nie je dobré riešenie, nakoľko nefunguje. Nefunguje preto, že ide o riešenie privysokého dlhu niektorých krajín tým, že sa im požičajú ďalšie peniaze. V prípade Grécka je dlh už tak obrovský, že ani ďalšie úvery ho nedostanú do situácie, aby bol schopný vrátiť sa na európske trhy.

 Prvý a najdôležitejší argument, prečo eurovalu povedať nie je, že ten nefunguje a to znamená, že peniaze, ktoré v ňom sú zo strany Slovenska ako záruky budú naozajstnými stratami pre Slovensko, čiže budeme musieť zaplatiť rozdiel medzi nákupnou cenou dlhopisu a peniazmi, ktoré sa vrátia z Grécka. Ďalším dôvodom, prečo vravím eurovalu nie je to, že ho vnímam ako prvý a veľmi zásadný krok smerom k fiškálnej centralizácii, čo by znamenalo mať niečo ako obdobu európskej vlády, nakoľko je potrebné kontrolovať výdavky krajín, ktoré čerpajú pomoc. Ak sa už podelíme o všetky dlhy, podľa mňa bude fiškálna centralizácia automaticky nasledovať. Dnes niektorí ľudia vravia, že porušujeme pravidlá tým, že nechceme pristúpiť na takéto riešenia, lenže eurozóna, do ktorej sme vstupovali bola eurozónou krajín, ktoré mali samy ručiť za svoje dlhy a záväzky,. Preto Slovensko nič neporušuje, len dbá na dodržiavanie podmienok, za ktorých sme do eurozóny vstúpili.

Čo sa týka pragmatických a nacionalistických dôvodov, prečo by sme sa nemali pripojiť k tejto pomoci, Slovensko je extrémne chudobná krajina s extrémne nízkymi úsporami. Jeho čistý finančný majetok je smiešne nízky, často menej ako polovica oproti iným členom eurozóny. Jednoducho, napríklad 1000 eur dlhu prerozdelených medzi členov eurozóny bude Slovensko bolieť najviac. V praxi to znamená, že ak budú naozaj reálne náklady vyplývajúce z eurovalu, my budeme musieť zvýšiť dane napríklad dvakrát viac ako Rakúsko, čo nás oberá o budúcu konkurenčnú výhodu nižších daní.

Predposledný dôvod prečo nie je jednoduchý- pretože to nie je správne. Podľa môjho názoru je nesprávne za peniaze slovenských daňových poplatníkov zachraňovať francúzske a nemecké banky. Celý euroval podľa mňa nie je snahou o záchranu Grécka, ale snahou oddialiť nepríjemnú reštrukturalizáciu bankového sektora v EÚ, konkrétne v starých členských krajinách.

 Aby som nebol len negativistický, čo sa týka riešení, jedno platí už rok a pol také isté, len je čím ďalej tým viac nákladnejšie- treba začať dodržiavať existujúce pravidlá, to znamená neprehadzovať dlhy krajín na ostatné krajiny, začať znižovať absolútnu veľkosť dlhu tým, že sa povolí reštrukturalizácia nesolventných inštitúcií tých menej solventných krajín. Podľa môjho názoru Grécko a Portugalsko určite budú reštrukturalizovať svoj dlh, Írsko zrejme tiež. Začať treba od najmenej solventných štátov a následne zlikvidovať časť finančného sektora a konkrétne „systémovo dôležité“ banky zachraňovať z peňazí daňových poplatníkov krajín, kde tieto banky sídlia. Samozrejme, toto riešenie je extrémne radikálne a nechcú ho ani politici v starých členských krajinách ani politici v Grécku, keďže to pre nich predstavuje stratu voličskej podpory, no to, že to nie je populárne neznamená, že to nie je jediné dobré riešenie.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards