Karpiš: Ak by sa eurozóna rozpadla, Slovensko môže byť s Nemeckom (Aktuality.sk)

Juraj Karpiš z INESS v rozhovore pre Aktuality.sk dňa 13.10. 2011 povedal, že euro vytvorilo ilúziu, že všetky krajiny sú rovnako rizikové a všetky si požičiavajú za približne rovnaký úrok. Tá ilúzia trvala len desať rokov a kríza to odkryla.

Karpiš: Ak by sa eurozóna rozpadla, Slovensko môže byť s Nemeckom (Aktuality.sk)

Eurozóna by sa mohla rozdeliť. Na silnú skupinu a skupinu zadlžených krajín. Slovensko by podľa analytika Juraja Karpiša z INESS pri tomto scenári mohlo patriť do silnejšej skupiny spoločne s Nemeckom.

Pred rokom sa začalo hovoriť o riešení súčasných problémov zriadením dvojrýchlostnej eurozóny, v jednej by boli silné štáty (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko), v druhej tie problémové (Gréci, Španieli, Taliani, Íri, Portugalci).  Prečo sa o tom vôbec znova špekuluje a ako by to pomohlo?

Vyplýva to z historického rozdielu krajín eurozóny na jednej strane Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a na druhej strane krajiny, ktoré sú na periférii - Španielsko, Grécko, Taliansko. Francúzsko je presne na hranici. Tie krajiny v prvej skupine mali vždy väčšinu času zodpovednú menovú politiku, nemecká marka sa stala etalónom stabilnej menovej politiky, tie ostatné krajiny si často pomáhali financovať deficity cez znehodnocovanie svojich mien.

V eurozóne samozrejme tie rozdiely nezmizli, akurát to zakrylo euro a vytvorilo ilúziu, že všetky krajiny sú rovnako rizikové a všetky si požičiavajú za približne rovnaký úrok. Tá ilúzia trvala len desať rokov a kríza to odkryla. Tie krajiny sú rovnako nezodpovedné, ako boli predtým, keď išli do eurozóny. Akurát teraz je tam to pnutie, že máme jednotnú monetárnu politiku, máme krajiny, ktoré sú rôznym spôsobom rizikové, majú veľké dlhy a niektoré nie sú schopné ich splácať pri tej tvrdej monetárnej politike. Lebo tá vám neumožňuje vytlačiť nové peniaze na to, aby ste si pomohli nakupovať vlastné dlhopisy. Keď máte vlastnú monetárnu politiku a vlastnú centrálnu banku, tak ju môžete zneužiť na to, aby ste tie svoje dlhopisy ľahšie umiestnili na trh. To teraz Grécko a Španielsko nemôže urobiť a to je práve  ten problém. Oni nevedia splácať dlh bez toho, že by si pomohli monetárnou politikou.

Takže rozdelením na dve skupiny by sa to zadĺženým krajinám znova umožnilo? Teda, mohli by cez Centrálnu banku znehodnotiť menu?

Ten scenár dvojrýchlostnej Európy sa stále spomína. No za najviac pravdepodobné považujem, že Európa vydrží. Politici majú do toho už tak zainvestované, že sú ochotní spraviť čokoľvek, aby to zachránili. Merkelová myslím aj povedala, že sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu, čo podľa mňa nie je dobrý prejav, pretože nič nestojí za akúkoľvek cenu, ale podľa mňa sa naozaj pokúsia urobiť všetko. Ak to však nedovolí verejná mienka a ak politikov zastaví a naozaj sa bude hovoriť o rozpade eurozóny, tak potom je najpravdepodobnejší scenár, ani nie že by sa vytlačili tie najproblematickejšie krajiny z eurozóny, ale skôr, že tie zodpovedné krajiny, ktoré chcú prísnu monetárnu politiku, Nemecko, Holandsko a niektoré ďalšie, by vystúpili z eurozóny. Zároveň by nemohli osočovať Nemecko, že potopilo európsky projekt, pretože by samo dobrovoľne z neho vystúpilo. Euro by nechali periférnym zadĺženým krajinám. No a oni by si pravdepodobne pomohli z tých dlhov tak, že by pravdepodobne to euro znehodnotili. Oni by dostali do rúk Centrálnu banku, ktorú by použili na to, aby znížili reálnu hodnotu svojich dlhov.

Z eurozóny môžu krajiny vystúpiť len na základe vlastného rozhodnutia. Takže pravdepodobnosť, že vystúpia problémové krajiny, je asi malá, či nie?

U Grécka nie som istý, či samo nevystúpi, alebo nebude vytlačené. Lebo je dosť malé na to, aby to eurozóna prežila. Na Grécko môžu byť neskôr tvrdí. Grécko môže strategicky zbankrotovať, potiahne ešte nejakých ďalších sto miliárd a potom zbankrotuje a povie dobre, euro už nechceme. Podľa mňa to nie je pre Grécko dobrý ťah. Grékov nezachráni znehodnotenie meny, Grékov zachránia štrukturálne reformy. Tie budú musieť urobiť bez ohľadu  na to, či znehodnotia menu, alebo nie. Čiže bolo by pre nich lepšie, aby zostali v eurozóne, ale viem, že môžu byť tlaky napríklad od exportérov, lebo tí by veľmi získali, keby vystúpili z eurozóny. Budú oveľa konkurencieschopnejší, avšak stratia dôchodcovia na fixných príjmoch. Všetci, čo dostávajú dávky, celá spoločnosť tým stratí, že sa znehodnotí mena. Grécko je také malé, že na neho môžu tlačiť, aby vystúpilo z menovej únie. Rozhodnutie však bude, myslím si, na Grécku a nestane sa, že bude vytlačené. To je momentálne nepredstaviteľné. Nepredstaviteľné je určite aj to, aby začali vytláčať z eurozóny také krajiny ako Španielsko. To mi príde úplne nepredstaviteľné. Keby sa začalo také niečo diať, tak sa rozpadne celá Európska únia.

Z toho, čo ste povedali, je zrejme reálnejšie, že Nemecko by mohlo z eurozóny vystúpiť a založiť nový projekt s ďalšími vybranými krajinami...

Predstaviteľnejšie je skôr to, že odídu Nemci, ktorí si povedia, že hroziace náklady na záchranu ostatných krajín sú také obrovské, že sa im oplatí riskovať prepad exportu a to vzhľadom na to, že sa im veľmi posilní mena a vystúpia odtiaľ. To je podmienené tým, že nemeckí voliči si to takto musia vyhodnotiť a svojich predstaviteľov donútiť do takéhoto kroku, lebo momentálne predstavitelia nechcú takéto riešenie. Oni postavili svoju kariéru na centralizácii a eure. Ale mne príde pravdepodobnejšie, že si Nemci postavia niečo svoje vlastné, ako keby vytlačili z eurozóny nezodpovedné krajiny.

Malo by Slovensko šancu dostať sa do skupiny s Nemeckom?

Myslím, že tá šanca tam je, vzhľadom na to, že my sme z časti výrobná hala pre Nemecko, keď to poviem tak vulgárnejšie. Máme tam veľa exportu. Nemci tu majú zainvestované, je tu Volkswagen. Mali sme v minulosti relatívne zodpovednú fiškálnu politiku, máme relatívne nízky dlh v porovnaní s ostatnými členmi eurozóny. Hoci sme malí, môžeme byť skôr v tej lepšej, ako tej horšej skupine. Samozrejme, že by to záviselo od rozhodnutia Nemecka a od vzťahov, ale nevidím prekážku, prečo by sme nemali byť s nimi v skupine.

Na začiatku ste spomenuli, že Francúzsko sa nachádza niekde na hranici medzi problémovými a zodpovednými krajinami. Znamená to, že by v skupine s Nemcami vôbec nemuseli byť ?

Často sa spomínalo v tej dvojrýchlostnej Európe, že Francúzsko bude s Nemeckom, a ja už nie som si tým Francúzskom taký istý. Francúzi majú v súčasnosti obrovské problémy, síce nie až také ako Španieli a Taliani, napriek tomu vážne. Ak by došlo k rozpadu eurozóny, tak podľa mňa Francúzi tam s Nemcami spolu nebudú.

A čo, keby sme sa ocitli v skupine so zadlženými krajinami? Čo by to pre nás znamenalo?

Hrozilo by znehodnotenie meny. Dôležité je, či by to bola dlhová únia, to je jeden z najhorších možných scenárov pre Slovensko. Na jednej strane klesne kúpna sila úspor, ochudobňujeme vlastnú populáciu, na druhej strane krajina by na nás prešla časť dlhov, ktoré nevznikli u nás, ale u európskych susedov. Vytvorili ich omnoho bohatší ľudia, ktorí na tie dlhy musia menej pracovať, ako budeme musieť my.

Nehádžeme si polená pod nohy, keď na jednej strane ideme podporiť euroval, zvyšujeme tak verejný dlh a na druhej strane by sme chceli byť s Nemeckom v klube najsilnejších? 

Ja to presne takto vnímam. Niektorí hovoria, aby sme sa správali zodpovedne voči Nemecku a hovoria, aby sme podpísali všetko, čo príde z Európy, na to aby sme boli blízko Nemecka, keby sa niečo také dialo. Ja to vnímam tak, že Nemci veľmi dobre vedia, prečo Slováci nechcú podpísať euroval a chápu, že sme chudobná krajina, ktorá nemôže platiť za dlhy bohatších susedov. Ak podpíšeme euroval II a pristúpime k tým obrovským zárukám, zvýšime si zadĺženie, čo podľa môjho názoru znižuje našu atraktivitu v očiach Nemecka, keď sa bude rokovať o tej novej zdravej Európe.

Aktuality.sk, 13.10. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards