Euroval – nástroj na spomalenie dobiehania životnej úrovne EÚ (eTrend)

Euroval bude pre Slovensko predstavovať väčšiu záťaž ako pre ostatné krajiny Eurozóny, píše na svojom blogovom príspevku zo dňa 5.9. 2011 na eTrende Juraj Karpiš z INESS.

Ako uviedol kolega Radovan Ďurana, hrubý domáci produkt je v prípade Slovenska často veľmi nevhodne používaným ekonomickým ukazovateľom, ktorý zásadne nadhodnocuje ochotu a schopnosť Slovákov platiť dane. Tento fakt má významné implikácie pre preferovaný spôsob akceptovania strát z iných krajín vyplývajúcich z nášho členstva v Eurozóne.

Ani zmena kľúča výpočtu podielu Slovenska na eurovale vyjednaná slovenským ministrom financií v marci 2011, ktorá z počtu obyvateľov presunula dôraz na HDP, preto nie je dobrou správou pre Slovensko.

Podiel príjmov verejnej správy na hrubom domácom produkte je na Slovensku v rámci eurozóny veľmi nízky. Súvisí to s viacerými faktormi – Slovensko je chudobné, je tu menší podiel práce s vysokou pridanou hodnotu a veľa kapitálovo náročnej výroby, ktorá by sa rýchlo pobrala na východ, ak by sme ju začali významnejšie šklbať.

Zdroj: EUROSTAT, graf INESS

Dôsledkom je, že prípadná nutnosť niesť ťarchu dlhov ostatných krajín bude pre nás znamenať relatívne vyššiu záťaž, ako pre ostatné krajiny eurozóny.

Konkrétne: v hypotetickom prípade, ak by došlo k využitiu záruk z eurovalu ,ako je dohodnutý v súčasnej podobe (celkový objem 780 mld. eur, záruky Slovenska 7,7 mld. eur), tak by na vykrytie straty vo verejných financiách bolo nutné na Slovensku zvýšiť dane a odvody najviac zo všetkých krajín eurozóny – až o 35%.

Zdroj: EUROSTAT, graf INESS

Slovensko by teda muselo zvýšiť dane dvakrát viac ako napríklad susedné Rakúsko. Čo by to spravilo s relatívnou príťažlivosťou Slovenska v očiach zahraničných investorov, ktorí sú hlavnými strojcami „ekonomického zázraku“ posledných rokov na Slovensku je zrejmé. Možno aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý nás investori za členstvo v menovej únii v posledných mesiacoch trestajú.

Zdroj: ECB, graf INESS

To isté samozrejme platí pri prípadnom spečatení transformácie Európy na dlhovú alebo transferovú únii – čiže rozdelení ťarchy dlhov nezodpovedných krajín na všetky členské krajiny buď cez kľúč počtu obyvateľov alebo relatívnu veľkosť HDP.

Tento fakt má zásadný vplyv na výber riešenia, ktoré by mali preferovať slovenskí politickí predstavitelia pri vyjednávaniach v únii. Ak má niekto fóbiu z bankrotov finančných inštitúcii v Eurozóne a za každú cenu im chce zabrániť použitím verejných zdrojov a zároveň obhajuje záujmy Slovenska, mal by byť proti nákupom dlhopisov eurovalom a skôr za nákupy Európskou centrálnou bankou.

Straty, ktoré pravdepodobne vzniknú nákupmi ECB financovanými prevažne z novovytvorených peňazí, totižto nepovedú priamo k rastu daní na Slovensku a ohrozeniu jeho dôležitej konkurenčnej výhody. Úhrada zlyhaných dlhov problematických krajín a finančných inštitúcií tak bude krytá z rastu cien následkom inflácie a oslabením eura, čiže stratou kúpnej sily používateľov eura. Tieto straty budú preto rozložené na populáciu podľa veľkosti jej hotovostných úspor, čo je pre Slovensko vzhľadom na jeho relatívnu chudobu omnoho výhodnejšie.

Samozrejme aj zapojenie ECB je zásadne horšie riešenie, ako by bola radikálna reštrukturalizácia finančného sektora v Európe. No bohužiaľ vzhľadom na privilegované postavenie bankového sektora sa táto zdá byť úplne mimo zorné pole politickej triedy.

Juraj Karpiš

INESS

eTrend, 5.9. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards