Analytik: Pri Grékoch si vyberáme to horšie z dvoch zlých riešení (Aktuality.sk)

Grécko už pred krachom zrejme neunikne, uviedol v rozhovore pre Aktuality.sk Juraj Karpiš z INESS. Ako uviedol, pomoc z eurozóny bankrot asi neodvráti.

	 Analytik: Pri Grékoch si vyberáme to horšie z dvoch zlých riešení (Aktuality.sk)

Čoraz častejšie sa hovorí o štátnom bankrote Grécka. Čo by to znamenalo pre krajinu a ako by sa to odrazilo na Slovensku, kde platíme eurom?

Závisí to od toho, aký by to bol brankrot. Ak by to bol riadený a kontrolovaný bankrot, tak by to nemuselo viesť k zásadným otrasom v eurozóne. Na jednej strane by sa Grécku uľavilo, čo sa týka zahraničného dlhu  a na druhej strane by bol na krajinu vyvíjaný väčší tlak na okamžité úsporné opatrenia vo väčšom objeme a pravdepodobne na privatizáciu. Zároveň by to znamenalo, že finančné inštitúcie v Európe by museli realizovať veľkú stratu na dlhopisoch a ohrozilo by ich to. Veľkú stratu by to znamenalo aj pre Európsku centrálnu banku, ktorá pravdepodobne drží veľkú časť gréckych dlhopisov.

Pocítili by sme to aj na našich peňaženkách?

Ak príde k bankrotu a následne dôjde k reťazovej reakcii, ktorá vyvolá nedôveru v ostatných krajinách, tak to môže viesť k situácii, že bude ohrozená situácia okolo celej euromeny. Potrebná bude reakcia zo strany Európskej centrálnej banky a zo strany únie. Od toho, ako bude vyzerať reakcia Európskej centrálnej banky bude závisieť, čoho sa má občan Slovenskej republiky obávať, alebo čoho by sa nemusel obávať. Predstavitelia EÚ v minulosti povedali, že sú euro ochotní zachrániť za každú cenu, čo je pomerne zlý signál pre ľudí, keďže to znamená, že euro stojí za obrovské náklady a tie sa rozložia medzi všetkých obyvateľov, teda aj na obyvateľov Slovenska. 

Dá sa bankrot Grékov odvrátiť, tým že dostanú ďalšiu pôžičku? 

Osobne si myslím, že tomu bankrotu sa nedá vyhnúť. Podľa mňa nestojíme pred možnosťami bez bankrotu a bankrot, stojíme pred možnosťami bankrot teraz, alebo neskôr za cenu veľkých zdrojov, ktoré tam dovtedy nalejeme. Myslím, že si vyberáme tú horšiu z dvoch zlých možností. Je lepšie, aby Grécko šlo do bankrotu už teraz, ako keď tam máme naliať peniaze z verejných zdrojov a ten proces len oddialime.

Minister financií Ivan Mikloš stanovil pre Grécko päť požiadaviek, pomoc zo Slovenska závisí od ich splnenia. Ide napríklad o účasť súkromného sektora - bánk na pôžičke, privatizácia, všeobecná politická dohoda na razantných úsporných opatreniach a záruky, že o peniaze neprídeme. Ani to nepomôže Grécku vyhnúť sa bankrotu?

 Existuje tá možnosť, že Grécko prežije tú obrovskú záťaž, ktorá tam už dnes existuje a tá je na úrovni 160 % HDP. Avšak pravdepodobnosť, že Grécko naozaj  bude schopné so svojou ekonomikou uživiť dlhy je extrémne nízka. Grécko bankrotu asi neunikne.

Ak by Slovensko dalo záruky a pomohlo Grécku, ktoré by následne zbankrotovalo, čo by to pre nás znamenalo? Prišli by sme o peniaze?

Pravdepodobne o nejakú časť prídeme. Ak by Grécko zbankrotovalo z eurovalu by mu nešlo nič. Keď sa Grécku poskytne pôžička z eurovalu a krajina následne zbankrotuje a dôjde k vyplácaniu veriteľov, Slovensko si bude môcť uplatniť svoje záruky. Euroval má určitý preferenčný status, dlhy z eurovalu sú vyššie v hierarchii uspokojovania, ako dlhopisy. Strata by preto nemusela byť až taká vysoká, ale závisí to aj od toho, ako by vyzeral ten bankrot. Ak sa  zapojíme do pôžičky a Grécko zbankrotuje znamená to reálne náklady pre Slovensko.

Už čoskoro by vláda mala rozhodnúť o eurovale II, kde okrem záruk máme v roku 2013 prispieť aj hotovosťou 660 miliónov eur. Malo by pre nás negatívne dôsledky, ak by sme odmietli vstúpiť do eurovalu II ?

V súčasnosti je ťažké to predpokladať. Záviselo by to aj od reakcie a postojov ďalších krajín Európskej únie, či tento mechanizmus podporia. Od toho sa odvíjajú ďalšie perspektívy eurovalu II, ale nemyslím si, že by Slovensko mohlo byť priamo pokutované.

Mali by sme sa zapojiť do eurovalu II? 

Podľa mňa by nemalo dôjsť k inštitucionalizácii eurovalu, tým že by sa zaviedol permanentný fond. Takéto riešenie zvýrazňuje riziko morálneho hazardu a trestá zodpovedné krajiny, ktoré musia doplácať na tie nezodpovedné, odstraňuje motiváciu aby krajiny hospodárili s vyrovnaným rozpočtom, aby nerobili veľké dlhy a existencia takéhoto fondu ohrozuje euro. Pre Európsku úniu a euro by bolo oveľa zdravšie, keby dlhy jednotlivých krajín zostali dlhmi jednotlivých krajín a keby ostatné krajiny neboli nútené skladať sa na takéto dlhy. Kam vedie takéto podporovanie vidieť na rastúcom napätí vo vzťahoch v Grécku a Nemecku. Ak obyvatelia niektorej krajiny si myslia, že funguje nejaký transfer bohatstva z jednej krajiny do druhej, ktorá nezodpovedne hospodárila tak to nepomáha Európskej integrácii ani euru.

Aktuality.sk, 22.6. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards