INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Houston, we have a problem…

Juraj Karpiš, 12.08.2007 02:22 , zaradenie Blog
Centrálne banky na celom svete minulý týždeň výrazným spôsobom vstúpili na finančné trhy. To býva neklamným znamením toho, že niečo sa deje.

Inflačná politika FEDu (americká centrálna banka – Federal Reserve System), ktorou Alan Greenspan (vtedajší guvernér FEDu) na začiatku nového tisícročia zachraňoval padajúce akciové trhy po spľasnutí technologickej bubliny a teroristických útokoch, sa pretavila do dramatického rastu cien nehnuteľností naprieč celou Amerikou.

Cena nehnuteľností vzrástla v priebehu posledných 7 rokov o viac ako 80%. Banky, ktoré mali plné trezory lacných, zaháľajúcich peňazí, ponúkali hypotekárne úvery každému, kto prejavil čo i len náznak záujmu. Na získanie hypotéky stačila schopnosť vlastnoručne sa podpísať pod úverovú zmluvu. Na kreditné riziko a schopnosť v budúcnosti úver aj splácať sa nehľadelo. Dovtedy nevídané hypotéky bez nutnosti prvej splátky a s odloženými splácaním sa stali bežným javom. Spotrebitelia konfrontovaní s prudko rastúcimi cenami začali považovať nehnuteľnosti za bezpečnú a výnosnú investíciu a na úver často nakúpili aj niekoľko nehnuteľností naraz. Rastúce ceny domov umožnili ich majiteľom výber hotovosti ako z bankomatu. Stačilo dom založiť banke a úver na nákup novej TV s plazmovou obrazovkou, či dovolenku v Karibiku bol vo vrecku. Ekonomika vďaka silnej spotrebe rástla, banky zarábali na úrokoch z úverov, investori sa radovali z rastu cien nehnuteľností a akcií. Novo vytlačené peniaze zase raz dokázali zázraky.

Čo nemôže trvať večne, to sa raz skončí. Vďaka efektom postupného sprísňovania menovej politiky FEDu, ktoré začalo v júni 2004, sa zhoršila schopnosť dlžníkov splácať splátky za svoje domy. Obavy FEDu z hroziacej inflácie ako následku rekordného nafúknutia peňažnej zásoby viedli k postupnému zvyšovaniu základnej úrokovej sadzby. Z 1% v roku 2004 sa tak dostala až na dnešných 5,25%. Tento rast významným spôsobom zasiahol držiteľov hypoték, z ktorých väčšina má pohyblivý úrok naviazaný na neustále stúpajúcu sadzbu FEDu. Počet ľudí neschopných uhrádzať hypotekárne splátky dramaticky narástol a na trh sa dostalo zrazu množstvo nehnuteľností z predčasne uzavretých úverových vzťahov, ktoré slúžili ako zábezpeka bankám. Na druhej strane však chýbali záujemcovia o kúpu, čo viedlo k obratu trendu a následnému poklesu cien nehnuteľností. Padajúce ceny aktív, ktoré mali kryť hypotekárne úvery, ešte viac prehĺbili straty veriteľov.

Finančné domy, ktoré poskytovali nízko bonitné hypotéky v súčasnosti realizujú obrovské straty. Bear Stearns, piaty najväčší americký finančný dom zameraný na obchodovanie na kapitálových trhoch, musel koncom júla zložiť 1,3 miliardy dolárov na vykrytie strát jeho dvoch zbankrotovaných hypotekárnych investičných fondov a pozastavil vyplácanie podielnikov v ďalších fondoch. Problémy amerického trhu nehnuteľností sa však netýkajú iba samotnej Ameriky. Úverové produkty zložené z rizikových amerických hypoték nakúpili aj mnohé európske banky a finančné spoločnosti. Rozsah ich strát sa zatiaľ iba odhaduje. Nepochybne sa však jedná o významné objemy. Ani samotné banky nevedia, ktorej z nich hrozí neschopnosť splácať svoje záväzky, preto si navzájom nedôverujú, čo vedie k rastu medzibankových úrokových sadzieb a nedostatku likvidity. Najväčšia francúzska banka BNP Paribas zastavila vyplácanie podielov zo svojich troch investičných fondov z dôvodu "nízkej likvidity, ktorá vedie k nesprávnemu oceneniu ich hodnoty". Že situácia začína byť vážna, ukazuje aj vývoj na svetových akciových trhoch. Prudké pohyby cien oboma smermi a dva významné celosvetové výpredaje za posledné dni odhaľujú nervozitu investorov. Situáciu koncom minulého týždňa nevydržali nervy centrálnych bankárov. Európska centrálna banka, ktorej predstavitelia pravdepodobne disponujú bezkonkurenčne najpresnejšími informáciami o stratách európskych bánk a o vážnosti celej situácie, vysypala za dva dni na finančný trh spolu neuveriteľných 155 miliárd EUR (asi 3,4 násobok HDP Slovenska). K rovnakému kroku pristúpil aj FED, ktorý v snahe o zníženie úrokov k základnej sadzbe (5,25%) na trh umiestnil 62 miliárd USD. Zahanbiť sa nedala ani Japonská centrálna banka so sumou 1 bilión Jenov, čo je približne 8,5 miliardy USD a intervenovala aj Kanada,Švajčiarsko, Austrália a Singapur.

Centrálne banky tak paradoxne riešia problémy, ktoré spôsobilo príliš veľa lacných peňazí – ďalšími lacnými peniazmi. Či problémy amerického hypotekárneho trhu naozaj prerastú do vážnejších celosvetových ekonomických problémov, ako sa obávajú niektorí komentátori, alebo nás na niekoľko rokov opäť vykúpi voľná menová politika, ukáže až budúcnosť. Isté však je, že „Helicopter Ben“ (Ben Bernanke, súčasný guvernér FEDu, známy svojím výrokom, že v prípade nedostatku likvidity je pripravený nariadiť zhadzovanie novovytlačenej hotovosti z helikoptér) má už motory naštartované.

Juraj Karpiš

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter