Euro má problémy aj za ochranným valom (.týždeň)

Aj keď sa euro stratilo z novinových titulkov a aj
celkovo sa naň mediálna pozornosť zameriava oveľa menej, ešte stále nie je v
bezpečí.

Euro má problémy aj za ochranným valom (.týždeň)

Veď dnes sú rizikové prirážky niektorých euro-prasiatok
(tzv. PIIGS, teda problematických štátov) vyššie, ako boli v období vrcholu
gréckej krízy. A to aj napriek bombastickému rozhodnutiu chrániť euro nákupmi
dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) a zostrojením  tzv.
eurovalu –  500-miliardového štátneho megafondu, z ktorého budú môcť
krajiny uhnané „vlčou svorkou súkromných investorov“ čerpať lacné pôžičky.
Rekordy z mája 2010 nedávno v tomto smere presiahlo Írsko a Portugalsko.
Investori vyžadujú za držanie ich 10-ročného dlhu o 4 percentá vyšší úrok ako
pri nízkorizikových nemeckých dlhopisoch. 

Ako je to možné? Bolo by to bez eurovalu ešte horšie?
 Alebo mu investori neveria a čakajú, že nemecká vláda neustojí pred
svojimi voličmi prvé čerpanie väčšieho nespratníka z fondu? Pravdepodobným
vysvetlením je, že trhy eurovalu rozumejú až príliš dobre. Ten totiž problém
nedostatku kapitálu a obrovských krízových deficitov verejných financií
nerieši, iba ho maskuje a presúva na iné plecia. A tým, paradoxne, ešte znižuje
tlak na problematické krajiny a potrebu naozaj radikálnych škrtov v ich
výdavkoch. 

K horúcej jeseni v eurozóne prispelo veľkým podielom Írsko.
Tamojší úradníci sa totiž pomaly dopočítavajú k tomu, koľko bude írskych
daňových poplatníkov stáť bohatierske gesto vlády, ktorá zoštátnením prebrala
záväzky najproblematickejších bánk. Výsledné číslo na kalkulačke muselo
prekvapiť aj samo ministerstvo financií, ktoré do sveta okamžite posielalo
upokojujúce tlačové správy. Tohtoročné náklady na reštrukturalizáciu bánk
zvýšia deficit verejných financií na úctyhodných 32 percent HDP. Nevhodná
monetárna politika minulých rokov vo forme steroidov lacných peňazí z ECB
nafúkla obrovskú bublinu v írskych nehnuteľnostiach, ktorú mnohí mylne
považovali za ekonomický zázrak (a okrem iného aj jeden z argumentov za vstup
Slovenska do eurozóny). No a táto bublina práve praskla do tvárí írskych
daňových poplatníkov. V snahe nepohnevať si zahraničné banky (dealerov
steroidov, na ktorých  ekonomika dlho bežala) a predísť tak osudu inej
ostrovnej krajiny, ktorej názov sa tiež začína na I, je írska vláda rozhodnutá
splniť záväzky znárodnených bánk. Vzhľadom na ich spoluvinu v naozaj štedrom
pomere 1:1. Írska ekonomika dlhuje zahraničným bankám takmer 5-násobok írskeho
HDP (Slovensko asi jednu šestinu) a takmer polovica úverov je od nemeckých či
britských bánk. Účet za pochybné úsudky zahraničných bánk a írskych dlžníkov
tak majú naplno zatiahnuť všetci írski občania. Vzhľadom na vyššie uvedené
objemy a vyhliadky írskej ekonomiky to však nemusí byť veľmi realistický
scenár. 

Na Slovensku sa o írskych problémoch vo všeobecnosti mlčí, a
preto je dobré pozrieť sa na vyjadrenia zahraničných ekonómov. Tyler Cowen,
americký ekonóm a spoluautor jedného z najčítanejších ekonomických blogov The
Marginal Revolution reagoval na veľkosť záväzkov írskeho bankového systému
nasledovne: „Prečo niekto drží akúkoľvek väčšiu sumu svojich peňazí v írskej
banke, keď môže mať eurový účet v nemeckej či anglickej banke?“  Poukazuje
na riziko, že masívny odliv vkladov z írskych bánk by euro položil na lopatky.
Íri by totiž boli nútení zaviesť kontrolu pohybu kapitálu, čo by de facto dalo
vzniknúť „írskemu euru“. To isté sa, samozrejme, týka aj iných problematických
krajín. Stačí aby povolilo jediné ohnivko z krajín PIIGS. „V súčasnosti by som
svoje peniaze nedržal v žiadnej z írskych bánk, no podľa všetkého niektorí
ľudia v Írsku zostávajú verní svojim inštitúciám. Je to zvláštne, eurozóna
postavená na myšlienke kozmopolitnej Európy dnes visí na  vlákne veľmi
provinčných preferencií,“ uzatvára Cowen.

Podľa štátnych ekonómov je už Veľká recesia za nami. Hľadiac
na súvahy bánk, rozbité verejné financie štátov, vysokú nezamestnanosť a
vyprchávajúce účinky stimulov, kríza sa ešte neskončila a euro nie je ani za
valom v bezpečí. 

Juraj Karpiš
Autor je analytik INESS.

.týždeň,
18.10. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards