Prečo za grécku krízu môže ECB

tomto
komentári som pri hľadaní vinníkov gréckej drámy prstom ukázal aj na ECB
: „Politicky
podporovaná ilúzia homogenity krajín EMÚ, akceptácia gréckych dlhopisov zo
strany Európskej centrálnej banky (ako kolaterál na pôžičky komerčným bankám za
rovnakých podmienok ako keby sa jednalo o nemecké dlhopisy) a nízke úrokové
sadzby viedli k tomu, že európske banky či dôchodkové fondy radi zabudli na
pošramotenú fiškálnu históriu tejto krajiny, ignorovali viaceré správy o
falšovaní štatistík a ochotne financovali grécky sen (a sny či bubliny
ostatných PIIGS).”

Prečo za grécku krízu môže ECB

a  čitateľa som
odkázal na článok Philippa Bagusa (nedávno prednášal o kríze aj Slovensku),
ktorý popisuje ako sa tvoria nové peniaze v eurosystéme a ako to
negatívne vplýva na fiškálnu zodpovednosť rizikových krajín. Tento problém zaujal
aj jedného z najčítanejších finančných blogerov Felixa Salamona
,
ktorý cituje pasáž z diela
autorskej dvojice Peter Boone a Simon Johnson
 zameranú na proces tvorby peňazí v eurozóne.  V chápaní terajších problémov Grécka, ale
aj ostatných PIIS hrá veľmi dôležitú úlohu, preto stojí za to ho preložiť:

„Základným problémom je spôsob,
akým dochádza k tlačeniu nových peňazí: každá vláda v eurozóne sa
môže financovať priamym (alebo nepriamym) predajom dlhopisov komerčným bankám,
ktoré ich môžu následne „repo“vať (teda použiť ich ako kolaterál za pôžičku)
v ECB výmenou za čerstvé eurá. Komerčné banky na tom získajú, keďže úrok,
ktorý od nich požaduje na týchto pôžičkách, je nízky.  Vlády zároveň
získajú peniaze a môžu financovať väčšie rozpočtové deficity. Problémom
však je, že skor či neskôr musia vlády splatiť svoje dlhy alebo prinajmenšom
stabilizovať úroveň verejných dlhov.

Táto štruktúra priamo
narúša motivácie komerčných bánk: majú poistku v podobe ECB, ktorá je
„veriteľom poslednej inštancie“ a zároveň ECB i EÚ výrazne tlačia na
jednotlivé krajiny aby zachraňovali komerčné banky, ktoré sa dostanú do problémov.
Ak sa krajina dostane do eurozóny, jej banky získajú prístup k obrovskému
množstvu lacného financovania spolu s očakávaním, že napriek možným
chybným rozhodnutiam budú zachránené. To umožňuje bankám obrovskú expanziu ich
súvahy vrhnutím sa na domáci trh s nehnuteľnosťami, zámorské expanzie
alebo šialené produkty vydané Goldman Sachs. Len pomyslite na Írsko
a Španielsko, kde banky rozdali masívne objemy úverov, ktoré teraz
potápajú tieto krajiny.

Vzhľadom na to, že eurozóna poskytuje jednoduchý
prístup k lacným peniazom, nie je prečo sa  čudovať, že 
mnoho ďalších krajín chce vstúpiť. Rovnako sa nemožno čudovať, prečo
vybuchla. Pre krajiny s rozhadzovačnými vládami alebo slabým finančným
systémom to bola bonanza. V podstate si požičiavali od tých zodpovednejších
v eurozóne, krytí ECB. Nemci boli relatívne striedmi, no periféria si
užívala  rozmach. No teraz je rast za
nami a niekto v Grécku, Portugalsku, Španielsku, Írsku a možno
v Taliansku musí niečo vrátiť, alebo aspoň zastaviť neobmedzené zadlžovanie.
A tak páni Trichet a Strauss-Kahn zobrali čiapku do ruky a išli
do Nemecka vypýtať ďalšiu pomoc.“

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards