INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Raketový rast miezd

Róbert Chovanculiak, 07.03.2017 10:39 , zaradenie Blog
Kategórie: trh, kapitalizmus

V predchádzajúcom článku sme písali o tom, ako Čína prešla reformou, na ktorej konci bola ekonomika do určitej miery fungujúca na princípoch kapitalizmu. V tomto článku sa pozrieme na výsledky týchto reforiem.

To, že kapitalizmus má schopnosť vyprodukovať bohatých ľudí, ktorí dosiahli nepredstaviteľné zisky svojím ponúkaním služieb miliónom zákazníkom netreba pripomínať. Tejto informácii sa dostáva mediálnej pozornosti až dosť. Kapitalizmus však zároveň tlačí na pokles cien služieb a tovarov a zároveň na rast reálnych miezd zamestnancov, ktorí tieto služby a tovary poskytujú. To spolu vytvára tlak na rast životnej úrovne širokých más.

Miera čínskej chudoby medzi rokmi 1981 až 2007

Čínska chudoba poklesla dramaticky, nech už používate akúkoľvek štatistiku. Navyše pokles čínskej chudoby a rast životnej úrovne bol extrémny aj v porovnaní s ostatnými rozvojovými krajinami. Čína totižto na rozdiel od Indie a množstva iných krajín prekonala dramatickú zmenu inštitucionálneho usporiadania smerom k slobodnému podnikaniu a medzinárodnému obchodu. Dvom faktorom, ktoré sú kľúčové v zvyšovaní životnej úrovne obyčajných ľudí.

Porovnanie miery extrémnej chudoby v krajinách medzi rokmi 1981 až 2010

Čína je tak príkladom ako kapitalizmus dokáže zvyšovať mzdy priamo pred našimi očami. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v Číne bola v roku 2015 približne 700 eur. Pričom 5 rokov dozadu to bolo niečo viac ako 400 eur a na začiatku 90. rokov sme mohli hovoriť o mzde v hodnote pár desiatok eur.

Rast priemernej mzdy v Číne

Tento nárast miezd si nemôže pripísať na triko žiadny politik, ale slobodná konkurencia podnikateľov na trhu práce. Tá v určitých čínskych mestách vyhnala mzdy zamestnancov do výšok, aké na Slovensku môžu len vyvolávať závisť. V čínskom kantóne Guangzhou si šička vo fabrike na nafukovacie hrady privyrobí v čistom 1400 eur. V Pekingu dosiahla priemerná mzda dokonca výšku 1300 eur.

Čína sa tak mzdami doťahuje na vyspelé krajiny. Ak sa pozrieme napríklad na vývoj miezd v priemysle za posledných 10 rokov, tak Čína predbehla Argentínu, Mexiko a dokonca aj Brazíliu. Čo však prekvapí nejedného Európana, Čína sa mzdovými podmienkami v priemysle pomaly približuje k slabším ekonomikám EÚ.

Čínsky zázrak však sprevádzal ešte jeden efekt, ktorý si množstvo ľudí nespája s rastom životnej úrovne, dokonca ho často považujú za niečo negatívne. A to je zánik pracovných miest – či už z dôvodu technického pokroku, alebo reštrukturalizácie produkcie. Keď v Číne rekordne rástla priemerná mzda, v rovnakom čase (1990-2000) zaniklo v krajine najviac pracovných miest v priemysle v porovnaní s ostatnými krajinami. To sú presne tie roky, kedy začala priemerná mzda v čínskom hospodárstve rásť exponenciálne.

Súčasným príkladom tohto vývoja je oblasť Dongguan, kde pred dvoma rokmi preinvestovali v 505 fabrikách viac ako 550 miliónov eur na robotizáciu ich výroby. Prácu stratilo viac ako 30 000 zamestnancov. V jednej fabrike prepustili dokonca 90 % všetkých zamestnancov. Minulý rok sa vydalo podobným smerom ďalších 1 500 fabrík. A v najbližších troch rokoch plánujú miestni podnikatelia preinvestovať ďalších viac ako 123 miliárd eur na robotizáciu.

Dnes sa zvyknú krajiny vo vyspelom svete vyhovárať, že Čína priťahuje kapitál a podnikateľov svojimi nízkymi mzdami a zlými pracovnými podmienkami, resp. environmentálnymi požiadavkami. Tam hľadajú príčiny ich slabej konkurencieschopnosti a naopak príťažlivosti Číny. Je však pravdepodobne len otázkou času, kedy táto výhovorka prestane platiť. Mzdy rastú, pracovné podmienky sa zlepšujú a z histórie vieme, že s rastúcim blahobytom stúpa aj starostlivosť o životné prostredie.

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter