INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Schizofrénia nacionalistov

Róbert Chovanculiak, 15.02.2017 02:44 , zaradenie Blog
Kategórie: trh, kapitalizmus

Keď dvaja ľudia spolu nesúhlasia, predpokladáme automaticky, že pravdu má jeden z nich. Nemôžu ju mať predsa obaja. Zabúdame však na to, že ju nemusí mať ani jeden. Môžu sa obaja mýliť.

 

Asi netreba pripomínať, že rastie popularita nacionalistických myšlienok. V konkurencii na politickom trhu už zaznamenali prvé víťazstvá. Za zmienku však stojí, že nacionalisti spravidla argumentujú dvoma nekompatibilnými názormi na fungovanie ekonomiky.

A to podľa toho, z ktorej strany sa na svet pozerajú.

Dva pohľady na zahraničných investorov

Na jednej strane máme nacionalistov, ktorí volajú po návrate podnikateľov a fabrík, ktoré odišli do zahraničia. Interpretácia tejto skupiny nacionalistov je založená na predstave straty pracovných miest, ktoré im „ukradli“ ostatné krajiny.

Táto interpretácia je typická pre bohatšie krajiny, ktoré vyvážajú kapitál. V Amerike na tento nacionalistický dopyt najlepšie zareagoval Donald Trump.

Na druhej strane tu máme nacionalistov, ktorí vidia v zahraničných investoroch príčinu ich neutešenej ekonomickej situácie. Táto skupina nacionalistov argumentuje vykorisťovaním a vyvážania ziskov do zahraničia.

Tento pohľad je typický pre chudobnejšie krajiny, ktoré dovážajú kapitál. Na Slovensku na tento voličský dopyt najlepšie zareagoval Kotleba a jeho strana, ale táto karta je obľúbená v rôznej miere plošne a hral s ňou už Mečiar a dnes ju vo vláde vyťahuje Andrej Danko.

Kradnutie práce je nezmysel

Problém je, že aj keď tieto dva závery vychádzajú z rovnakého kmeňového inštinktu, nie sú vzájomne kompatibilné.

Jedni vidia v odchode kapitálu najväčší ekonomický problém a druhí tento istý kapitál považujú za zdroj ekonomických problémov u nich doma. Ktorý z nich má pravdu? Ako asi tušíte, ani jeden.

Prvý nacionalista nerozumie tomu, že vďaka slobodnému medzinárodnému obchodu má k dispozícii veľký výber cenovo dostupných produktov. To, že podnikatelia našli efektívnejší spôsob ako vyrábať výrobky, slúži aj samotnému nacionalistovi.

Navyše neexistuje ekonomický rozdiel medzi tým, keď sa pracovné miesto presťahuje do lacnejšej krajiny alebo „odíde“ pre technologický pokrok do zabudnutia. Ak chce niekto zmraziť stav pracovného trhu, musí začať bojovať aj proti technológiám.

Rovnako celý koncept „kradnutia“ pracovných miest je nezmysel. Môžete s tým vyhrať voľby, ale dnes má USA nezamestnanosť na úrovni 4,9 percenta. Práce je nekonečno.

A na záver si tipnite krajinu, ktorá stratila v medzi rokmi 1990 - 2000 najviac pracovných miest v priemysle. Čína.

Investori ako stroj času

Druhý nacionalista nerozumie tomu, že zahraniční investori predstavujú pre krajinu stroj času. Bohatstvo krajiny priamo závisí od toho, aké množstvo akumulovaného kapitálu (fabrík, strojov, know-how) pripadá na jedného pracujúceho. Táto akumulácia však trvá dekády až storočia.

Prvé krajiny, ako napríklad Švédsko, museli viac ako storočie budovať kapitál z ničoho. Naopak, takému Hongkongu to trvalo vďaka zahraničným investorom (a voľnému obchodu) násobne kratšie.

Každý zahraničný investor je tak pre Slovensko zdecimované štyridsaťročným pálením kapitálu v socializme malým strojom času, ktorý nás posúva roky dopredu.

Investori nás necicajú, platy rastú

Samozrejme, nerobí to zadarmo. Chce mať z toho zisk, ale s každým investorom prichádza aj väčší dopyt po pracovnej sile a s tým rastúce mzdy (tento rok rástli mzdy v SR rekordným tempom päť percent, pričom robotníkom s podpriemernými mzdami rástli ešte rýchlejšie).

Rovnako neobstojí ani predstava o vyciciavaní ziskov zo Slovenska a ich posielanie do zahraničia.

Zahraniční investori u nás nevyrábajú primárne pre slovenských spotrebiteľov, ale na export. To je aj dôvod, prečo export v SR dosahuje skoro výšku celého HDP. Tie odtekajúce zisky investorov tak nepochádzajú z peňaženiek Slovákov, ale z peňaženiek ich zahraničných zákazníkov.

Slovenskom len účtovne pretekajú. Niečo tu však ostáva, a to je väčšia konkurencia na trhu práce, naakumulovaný kapitál, klesajúca nezamestnanosť, know-how a rastúce mzdy. Nehovoriac o daniach.

Obchod nie je ako vojna

Nacionalistické vnímanie sveta sa snaží vykresliť investovanie mimo hraníc ako nejaký súboj, kde jeden vyhrá a zákonite musí druhý prehrať. To je možno pravda v prípade vojnových konfliktov, no nie v prípade investovania a podnikania.

Kde sa dvaja bijú, nemusí vyhrať ani jeden. Kde však dvaja obchodujú, vyhrajú vždy obaja.

SME Komentáre, 13.2.2017

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter