INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

INESS v médiách

Kedysi to bol ekonomický zázrak, dnes ohrozuje celú Európsku úniu (Aktuality.sk)

INESS, 14.02.2017 02:16 , zaradenie INESS v médiách
Kategórie: Európska únia

 Martin Vlachynský vysvetľuje pôvod ekonomických problémov Talianska pre Aktuality.sk v článku zo dňa 26.7.2016

 Povojnové Taliansko sa dokázalo v priebehu krátkej doby prepracovať k celkom veľkému bohatstvu. Ich hospodárstvo fungovalo lepšie ako nemecké – až kým Taliani neurobili fatálne chyby.

Taliansko je jedna z najbohatších krajín na svete, avšak zvyšok Európskej únie sa teraz obáva, či ju nestiahne dole. Ekonomika Apeninského polostrova je chorá už viac ako dve desaťročia.

Paradoxné je, že Taliansko bolo v minulosti považované za povojnový hospodársky zázrak podobne ako Západné Nemecko. Vo viacerých oblastiach bolo na tom dokonca ešte lepšie.

Európsky premiant
Podľa Piercamilla Falasca z Inštitútu Bruna Leoniho talianska ekonomika rástla v rokoch 1946 až 1962 priemerným ročným tempom 7,7 percenta. Impozantný bol predovšetkým priemysel, ktorý expandoval po II. svetovej vojne oveľa rýchlejšie než nemecký.

Od polovice 50. rokov minulého storočia tamojšie priemyselné podniky dokázali v priebehu dekády svoju výrobu zdvojnásobiť. Takýto rýchly rast nezažilo ani Západné Nemecko (+ 70%), Francúzsko (+ 58 %) či USA (+ 46%).

Ako ďalej uvádza Falasca v knihe After The Welfare State talianska ekonomika sa opierala o veľké firmy, ktoré boli známe po celom svete. Išlo napríklad o automobilku Fiat, výrobcu tlačiarní a počítačov Olivetti, energetické firmy Eni či Edison.

Veľké spoločnosti však úzko spolupracovali s malými rodinnými podnikmi. Po roku 1960 vzrástol Talianom veľmi výrazne životný štandard. Pätina populácie sa presťahovala z chudobného juhu na sever krajiny, ktorý bol oveľa bohatší.

Popritom sa zastavila aj vlna odchodu Talianov za hranice, ktorá trvala takmer jedno storočie.

Hrubý domáci produkt Talianska na obyvateľa (PPP)

Jednoduchý recept
Čo stálo za týmto ekonomickým úspechom?

Senátor z kresťansko demokratickej strany (Democrazia Cristiana) Piero Bassetti to zhrnul pred desaťročiami nasledovne.

„Rýchlo sme pochopili a uvedomili sme si, že nemôžeme riadiť celú taliansku spoločnosť. Krajina bola oveľa silnejšia ako politici a bola dokonca aj múdrejšia. Nerobiť nič, bola oveľa lepšia voľba ako zavádzať veľa vládnych nariadení a opatrení.“

Vďaka tomuto prístupu talianska líra bola považovaná za bezpečný prístav. Noviny Financial Times v roku 1959 označili líru za najstabilnejšiu západnú menu.

Rovnako tak vláda v Ríme nebola do začiatku 60. rokov veľmi rozhadzovačná. Verejné výdavky predstavovali približne 30 percent hrubého domáceho produktu.


Legendárne postavy, ktoré sa stali priateľmi na život a na smrť
Dlh talianskej vlády (pomer k HDP - %)


Smerom k socializmu
Od tohto liberálneho prístupu sa však Taliani odvrátili smerom k sociálnemu štátu. V roku 1962 najskôr zamestnanci oceliarskeho priemyslu požadovali skrátenie pracovného času, navýšenie dovolenky, ako aj väčšie právomoci pre odborárov.

Vláda im nakoniec vyhovela. O štyri roky neskôr vtedajší kabinet porušil pravidlá o verejnom rozpočte. Dovtedy taliansky štát hospodáril vyrovnane. A mínusový rozpočet sa stal úplne bežným.

V polovici 70. rokov dosiahol primárny rozpočtový deficit 7,8 percenta, čo je pre každú ekonomiku veľmi zlé.

Falasca k ďalším ťažkým ranám pre taliansku ekonomiku zaraďuje aj zavedenie priebežného dôchodkového systému a zoštátnenie zdravotníctva.

Problémové banky
Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský k týmto koreňom problémov Talianska pridáva aj bankovníctvo, ktoré je historicky prerastené s regionálnou politikou. „To viedlo k množstvu zlých úverov na verejné investície,“ vysvetľuje.

Keď sa pozrieme na ekonomiku Apeninského polostrova zo širšieho hľadiska, tak zistíme, že má dokonca ešte väčšie problémy ako skrachované Grécko.

„Od roku 1995 narástol taliansky produkt na obyvateľa o 1,9 %, vo zvyšku západnej
Európy to bolo o 20-30 %, dokonca aj v Grécku po zarátaní 8-ročnej depresie to je +13,5%,“ približuje Vlachynský.

 

Byrokracia a starnúce obyvateľstvo
Krajina trpí aj prebujnelou byrokraciou, ktorá škodí podnikaniu. V rebríčku Doing business je zo západoeurópskych štátov po Grécku druhé najhoršie.

V neposlednom rade netreba zabúdať na to, že po Japonsku má Taliansko druhé najstaršie obyvateľstvo, čo spôsobuje veľký tlak na sociálnu politiku a štátne výdavky.

Napriek týmto obrovským ťažkostiam je Vlachynský presvedčený, že celá verejná správa Talianska, ako aj ich finančný systém sa dajú reformovať.

V prvom rade by mala prebehnúť záchrana tamojších bánk, a to tak, že investori budú znášať vo veľkej miere straty, a v prípade štátne pomoci sa znárodnia a následne reprivatizujú.

K tomu musí napomôcť aj Európska centrálna banka, ktorá bude musieť priškrtiť pomocné úverové linky, čím by sa zmenší morálny hazard vo finančnom systéme.

Martin Odkladal
Aktuality.sk, 26.7.2016

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter