Slovensko patrí k lídrom automatizácie, no s robotmi netreba súperiť (Trend)

Robotizáciu a jej dopad na trh práce komentoval Martin Vlachynský. 1.5.2018 

Slovensko patrí k lídrom automatizácie, no s robotmi netreba súperiť (Trend)

Malá strojárska firma Fontana vyrába v Dolnom Kubíne komponenty na rezanie a sekanie pre
poľnohospodárske stroje. Jej areál pôsobí nenápadne a rozhodne nevyzerá ako miesto, kde by sídlil jeden z
najväčších výrobcov tohto sortimentu v Európe.
Fontana však vo svojom segmente patrí medzi svetovú špičku, vďaka čomu nemá o zákazky núdzu. Až takú,
že nestíha vyrábať. Firma s približne šesťdesiatimi zamestnancami má pritom nepretržitú prevádzku, keďže má
taviacu pec, ktorú nemôže len tak odstaviť. V tejto situácii prišlo vládou navrhnuté zvýšenie príplatkov za prácu v
noci a počas sviatkov.
„Keď sme si zrátali, čo nás budú príplatky stáť, rozhodli sme sa výrobu intenzívnejšie robotizovať,“ hovorí
spoluzakladateľ a riaditeľ spoločnosti Fontana Juraj Gočal. Len v tomto roku im príplatky zvýšia ich osobné
náklady o 60-tisíc eur, čo predstavuje nárast o takmer sedem percent.
Fontana pritom nie je v robotizácii nováčik. Už pred troma rokmi robotizovala jedno pracovisko, aktuálne
dokončuje druhý projekt, pri ktorom nasadila roboty na obrábanie výrobkov. Do konca roka chcú ešte kúpiť druhú
taviacu pec, do ktorej už budú vkladať aj vyberať produkty roboty.
„Rast objednávok nás núti zvyšovať produkciu. Ak by sme nakúpili nové stroje, museli by sme prijať aj nových
ľudí, ktorí na trhu nie sú. Preto ideme cestou robotizácie, ktorá zvýši produktivitu, a nebudeme potrebovať nových
zamestnancov,“ vysvetľuje J. Gočal.
Zdroj: Zsolt Lukács
O prácu pritom s novými investíciami nepríde nikto. V priebehu najbližších rokov totiž Fontana príde o
približne desiatich zamestnancov, ktorí odídu do dôchodku. Roboty tak nahradia tento postupný úbytok. A kým
pôvodne na frézovanie potrebovali šiestich pracovníkov, dnes im vďaka nasadeniu robotov stačia traja. Zároveň
však musia prijímať aj nových ľudí schopných pracovať s robotickými pracoviskami.
Príklad dolnokubínskej firmy ilustruje aktuálny trend nárastu automatizácie v slovenských podnikoch, ktorý už
nie je len doménou automobiliek a ich dodávateľov, ale záujem rastie aj medzi menšími firmami.
Lídri v automatizácii
Slovensko patrí medzi svetových lídrov automatizácie. Podľa údajov Medzinárodnej federácie robotiky (IFR)
za rok 2016 tu na desaťtisíc zamestnancov vo výrobnom sektore pripadalo 135 priemyselných robotov. Rok
predtým to pritom bolo 79 robotov. Slovensko tak predbehlo krajiny ako Francúzsko, Švajčiarsko, Česko, Spojené
kráľovstvo alebo Čínu. Celosvetový priemer je len 74 robotov. Predvlani bolo na Slovensku nainštalovaných
historicky najviac priemyselných robotov, viac ako 1 700.
Samozrejme, motorom tohto rastu sú automobilky, predovšetkým bratislavský Volkswagen. V dvojici jeho
novopostavených karosární pracuje dokopy 1 500 robotov a automatizácia tam dosahuje úroveň až deväťdesiat
percent. Žilinská Kia používa viac ako pol tisícky robotov, ktoré sú modernejšie ako v kórejských prevádzkach,
keďže slovenský závod je mladší. Trnavský PSA Peugeot Citroën ráta roboty v stovkách.
Hlavným dôvodom, pre ktorý firmy pristupujú k automatizácii výroby, je nedostatok zamestnancov pri
rastúcom objeme zákaziek. Podľa údajov Eurostatu v prvom kvartáli tohto roka označilo až 36 percent podnikov
na Slovensku nedostatok pracovníkov ako limitujúci faktor pre rozvoj produkcie. Naopak, problém s nedostatkom
zákaziek v rovnakom období evidovalo podľa prieskumu len 32 percent firiem. To, prirodzene, tlačí na rast miezd.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska vzrástla v januári tohto roka priemerná mzda medziročne o 7,3
percenta, čo je druhé najrýchlejšie tempo od roku 2009, odkedy banka zbiera tieto dáta. V uplynulom roku
priemerná mzda dosiahla hodnotu 954 eur a očakáva sa, že v tomto roku prekročí psychologickú hranicu tisíc
eur.
Situácia s nedostatkom zamestnancov sa aj vzhľadom na demografické trendy nemusí zlepšovať. Silné
populačné ročníky starnú, rodí sa menej detí a zároveň rastie očakávaná dĺžka života. To všetko bude podľa
Rady pre rozpočtovú zodpovednosť znamenať, že kým počet ľudí starších ako 65 rokov sa v najbližších
päťdesiatich rokoch zdvojnásobí, produktívna časť obyvateľstva sa zmenší o viac ako tretinu.
Spoločnosť Profesia dokonca očakáva, že do roku 2025 bude na Slovensku len v dôsledku demografického
vývoja o 187-tisíc menej ekonomicky aktívnych obyvateľov. Menej ľudí bude najmä vo veku dvadsať až štyridsať
rokov. Automatizácia je v takejto situácii nie voľbou, ale nevyhnutnosťou.
„Česká automobilka Škoda mala kedysi automatizáciu na úrovni 30 až 40 percent, teraz sú na 88 percentách.
Sú to radikálne zmeny, ktoré sú odpoveďou na to, že na trhu už nie sú kvalifikovaní zamestnanci,“ hovorí šéf
spoločnosti Matador Automation Juraj Čapek, ktorá vyvíja a dodáva automatizované linky hlavne pre automobilky.
Dominuje automotive
Automatizácia na Slovensku sa dnes koncentruje najmä v automobilovom priemysle. Ide o masovú výrobu
produktov s nízkou variabilitou počtu vyrábaných modelov na jednej linke, ktoré sa počas generačného cyklu
trvajúceho šesť rokov výraznejšie nemenia. Aj preto slovenskí dodávatelia pre automotive čoraz intenzívnejšie
vidia automatizáciu ako odpoveď na tlak spojený s rastom nákladov a nedostatkom zamestnancov.
Podľa vlaňajšieho prieskumu PwC medzi necelou šesťdesiatkou firiem až 93 percent uviedlo robotiku ako
technológiu, ktorá pre nich bude mať v najbližších rokoch najväčší strategický význam. V porovnaní s výsledkami
rovnakého prieskumu spred troch rokov je to významný nárast, keďže vtedy robotiku uviedlo len necelých
šesťdesiat percent dodávateľov. Takýto vývoj neprekvapuje. Nasadenie robotov totiž umožňuje firmám razantne
zvyšovať produktivitu.
Podľa vlaňajšej štúdie Centra pre ekonomický a podnikateľský výskum investície do robotizácie zvýšili HDP
na obyvateľa krajín OECD zhruba o desať percent v rozmedzí rokov 1993 až 2016. Štúdia konzultačnej

spoločnosti McKinsey zase predpovedá, že až polovica rastu produktivity potrebnej na udržanie 2,8-percentného
rastu HDP v najbližších päťdesiatich rokoch bude poháňaná práve automatizáciou.
A, konečne, Boston Consulting Group očakáva zvýšenie produktivity o 30 percent v horizonte desiatich rokov
pod vplyvom nasadenia robotov aj v malých a stredných podnikoch.
Zdroj: Zsolt Lukács
Zostanú, ak automatizujú
Automatizácia a s ňou spojený rast produktivity umožnili viacerým firmám ako Caterpillar, Whirlpool alebo
Ford udržať výrobu na Západe. V prípade spoločnosti Adidas dokonca „vrátiť“ produkciu z lacnejších ázijských
krajín naspäť do Nemecka. Na Slovensku by podobným príkladom mohol byť martinský závod dánskeho výrobcu
obuvi Ecco Slovakia. Koncom roka 2014 podnik zasiahol pokles predajov v Rusku spôsobený protiruskými
sankciami a prepadom tamojšej meny. Manažment firmy zareagoval na oslabený dopyt znížením výrobných
kapacít – zrušil nočné zmeny a hromadne prepustil vyše dvesto zamestnancov, čo bola približne štvrtina z
celkového vtedajšieho stavu.
Ako bolo napísané už mnohokrát, chýbajú špecialisti, dominujú montéri
Zdalo sa, že podobne ako množstvo iných výrobcov obuvi aj Ecco sa nakoniec z krajiny stiahne a presunie
produkciu do lacnejších krajín. Firma sa však rozhodla zainvestovať do nových strojov a zefektívnenia výroby a v
roku 2016 tržby spoločnosti mierne stúpli. Aj vďaka tomu slovenské Ecco získalo dôveru matky a vlani
zainvestovalo približne štyri milióny eur do vývoja novej automatizovanej linky, kde je nasadených deväť robotov
a výhľadovo je v pláne rozšírenie o ďalších deväť kusov. Spolu s dodávateľom pritom martinské Ecco vyvinulo
stroj na priame vstrekovanie podrážok, ktorý zvyšuje produkciu o päťdesiat percent oproti bežne dostupným
technológiám.
„Hlavným dôvodom investície je udržanie konkurencieschopnosti nášho závodu, a teda udržanie výroby na
Slovensku,“ približuje dôvody investície člen Predstavenstva Ecco Slovakia Richard Cesar. Ako dodáva, v tejto
prvej fáze sa podiel manuálnej práce oproti súčasnému stavu výrazne neznížil, keďže i na existujúcich linkách má
závod určitý stupeň automatizácie. „Linka je pripravená technologicky i svojím usporiadaním na to, aby sme
robotické pracovisko ďalej rozširovali,“ dodáva.
Montéri vs špecialisti
S nasadzovaním robotov a automatizáciou výroby sa však spája aj často skloňované riziko straty práce.
Slovensko v tomto ohľade obsadilo vo vlaňajšej správe OECD nelichotivé prvé miesto, pokiaľ ide o počet miest
ohrozených automatizáciou. Podľa dokumentu je na Slovensku pri 46 percentách pracujúcich možné nahradiť
viac ako polovicu ich výkonov. V tesnom závese je Česko, Taliansko a Nemecko. Priemer OECD je 34 percent.
Zároveň Slovensko nie je pripravené na nadchádzajúce technologické zmeny. V Indexe sieťovej pripravenosti
Svetového ekonomického fóra Slovensko predvlani obsadilo 47. miesto z celkovo 142 krajín. „Pri porovnaní s 28
krajinami OECD sme sa za štyri roky vyšvihli o dve priečky z posledného miesta z roku 2012 na tretiu pozíciu od
konca,“ vysvetľuje Patrik Jankovič z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Vysoká miera ohrozenia pracovných miest na Slovensku vo veľkej miere súvisí s faktom, že sme silno
priemyselná krajina, kde dominuje montážna činnosť. Problémom je samotná štruktúra slovenského priemyslu,
kde prevažuje montážna činnosť, a nie pred- a povýrobné segmenty ako výskum a vývoj, predaj, marketing alebo
služby. Tunajšie firmy negenerujú inovácie, len ich kopírujú, respektíve dovážajú z materských centrál.
Ide o výsledok historického vývoja, keď zahraničné spoločnosti po príchode museli investovať do
podkapitalizovaných slovenských podnikov. Investície sa sústredili do strojov a zariadení a logicky neputovali do
takzvaných intelektuálnych aktív, kam patria výsledky výskumu a vývoja, databázy, softvér a podobne. Ako
vyplýva zo štúdie Katedry hospodárskej politiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kým v Nemecku, vo
Francúzsku či Fínsku podiel intelektuálnych aktív predstavuje viac ako jednu tretinu celkového investičného
majetku firiem, na Slovensku nedosahuje ani päť percent.
Druhým významným problémom, ktorý priamo súvisí so špecifikom slovenského priemyslu, je štruktúra
zamestnancov vo výrobných podnikoch. Ako bolo napísané už mnohokrát, chýbajú špecialisti a dominujú
operátori a montéri. Kým v krajinách EÚ, v ktorých v rokoch 2012 až 2014 vzrástla celková zamestnanosť v
priemysle, pribudla inteligentná zamestnanosť reprezentovaná špecialistami s terciárnym vzdelaním. V slovenskej
ekonomike tieto pozície nepribúdali a ich podiel zostal nízky.
Celoživotné vzdelávanie
V priemysle sú automatizáciou ohrození najmä nízko kvalifikovaní zamestnanci. Ich podiel s technologickým
pokrokom všeobecne upadá a už dnes majú problém nájsť uplatnenie na trhu práce. Dá sa preto očakávať ich
presun do sektora služieb, kde je stále dopyt aj po nekvalifikovaných zamestnancoch. Slovensko však roky trápi
vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných. „Nemalá časť populácie má problém zamestnať sa už dnes, s miznutím
tých najjednoduchších manuálnych prác sa bude tento problém ďalej prehlbovať,“ tvrdí Martin Vlachynský z
Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Automatizácia pritom zvyčajne nenahradzuje celé povolanie, ale len niektoré činnosti v nich. Väčšinou ide o
monotónne a fyzicky alebo psychicky náročné úkony. To umožní ľuďom sústrediť sa na prácu, ktorá si vyžaduje
vyššiu kvalifikáciu, no zároveň je lepšie platená a má aj vyšší status. Na to je však potrebné neustále zvyšovať
kvalifikáciu zamestnancov a pripraviť sa aj na viacnásobnú kompletnú zmenu pracovnej náplne v priebehu života.
„V prvom rade treba zabudnúť na to, že život sa delí na tri fázy – učenie, práca a dôchodok. Vzdelávanie sa musí
stať celoživotnou aktivitou,“ vysvetľuje M. Vlachynský.

Pripraviť sa na zmeny
Analýza Brookingovho inštitútu ukázala, že napriek všeobecnému zníženiu počtu pracovných miest v
priemysle krajiny, ktoré výraznejšie investovali do robotizácie, stratili vo výrobnom sektore menej pracovných

miest ako tie, ktoré tak nespravili. Južná Kórea a Nemecko patria medzi krajiny s najväčšou hustotou
priemyselných robotov na svete, napriek tomu majú jednu z najnižších úrovni nezamestnanosti.
Na to, aby sme sa dopracovali k takémuto stavu, je podľa odporúčaní OECD potrebné prispôsobiť vzdelávací
systém, aby študenti vedeli pracovať s modernými technológiami a zároveň rozvíjali sociálne a kreatívne
myslenie. „Zamestnávatelia nebudú potrebovať ľudí, čo v nadnesenom slova zmysle urobia všetko presne tak,
ako im niekto nakáže, ale kreatívne typy, ktoré dokážu myslieť samostatne a vedia si vybrať z veľkého množstva
informácií,“ hovorí výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.
Tí, ktorí už sú v pracovnom procese a niektoré ich činnosti sú ohrozené automatizáciou, potrebujú mať
možnosť zvyšovať svoju kvalifikáciu. A pre pracovníkov, ktorých pozície zrejme vymiznú kompletne, musí byť k
dispozícii flexibilný sociálny systém schopný pomôcť im pripraviť sa na prácu v úplne inom segmente alebo inom
regióne.?
Kancelária plná robotov
Aj keď sa automatizácia spája najmä s predstavou robota v továrni, trend nahrádzania ľudskej práce je čoraz
intenzívnejší aj v službách.
Ide o softvérové roboty, ktoré dokážu namiesto človeka zadávať a spracovávať informácie v počítačoch. Týka
sa to činností v bankách, poisťovniach, centrách podnikových služieb, ale aj vo verejnej správe. Zhruba pätina
procesov v spracovaní dát z účtovníctva do reportov sa dá podľa konzultačnej spoločnosti McKinsey plne
zautomatizovať tak, že nepotrebuje žiadnu pomoc človeka. Ďalších takmer 50 percent práce môžu roboty za
účtovníkov z veľkej časti prebrať tiež, s ich miernou asistenciou. V personálnej oblasti možno plne zautomatizovať
30 percent činností a pri rovnakej časti stačí, aby ľudia na softvér dozerali. „Príkladom môže byť spracovanie
faktúry. Kým človek na tento proces potrebuje zhruba päť minút, automatické spracovanie narába s časom do
jednej minúty,“ ozrejmuje I. Molnárová.
Len v centrách podnikových služieb, ktorých je na Slovensku takmer päťdesiat, pracuje viac ako tridsaťtisíc
ľudí. Tieto centrá vznikli s cieľom znižovať náklady prostredníctvom centralizácie a štandardizácie činností. S
rastúcimi mzdovými nákladmi, so zvyšujúcim sa objemom aktivít a s nedostatkom zamestnancov na trhu sú aj
ony pod tlakom automatizovať časť procesov. Zároveň ich to odľahčuje od monotónnej práce, ktorá ľudí od týchto
pozícií často odrádza.
„Automatizáciu sme zaviedli napríklad pri nastavení automatického schvaľovania došlých faktúr v prípade, že
ich účtovný obsah je v súlade s nami vyžiadanou objednávkou; nastavením rôznych schvaľovacích procesov, pri
ktorých konečný používateľ nemusí manuálne tlačiť, vypisovať formuláre alebo žiadosti, ale vypĺňa ich cez rôzne
prepojené systémy, ktoré spolupracujú s naším účtovných softvérom,“ vysvetľuje Peter Kováč, riaditeľ
bratislavského bizniscentra spoločnosti Adient. S automatizáciou a digitalizáciou sa mení aj štruktúra
zamestnancov. Postupne sa redukujú základné pozície a zvyšuje sa počet tých, ktoré vyžadujú špecifické
zručnosti. „Stereotypné pracovné úlohy sú často dôvodom, prečo ľudia menia svoju pracovnú pozíciu. Cieľom
zavedenia automatizácie teda je aj snaha udržať si kvalitných zamestnancov, ktorí majú záujem a potenciál
vykonávať expertné analytické činnosti s pridanou hodnotou,“ tvrdí Marek Schmidt zo spoločnosti Henkel
Slovensko.

Trend, Lukáš Kvašňák, 1.5.2018  

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards