Prečo sa farmári nemôžu spoliehať na Brusel

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) funguje už 57 rokov. Európske štáty ju založili v povojnovej ére, s cieľom podporiť konkurencieschopnosť farmárov a zabezpečiť potravinovú bezpečnosť. Pri jeho napĺňaní sa však spustil požiar ďalších problémov, ktoré sa hasili roky. Dnes sa v Bruseli rokuje o novej podobe SPP, ktorá sľubuje opäť vytvorenie konkurencieschopných fariem. Slovenské farmy by sa však nemali spoliehať, že zmeny im tentoraz prinesú zázračné zbohatnutie. Pohľad do minulosti ukazuje, že keď štát pchá nos do podnikania, sú problémy predprogramované.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.

Nie je eko ako eko

Kritik by povedal, že nielen produktivita farmárov je dôležitá, ale najmä kvalita ich produkcie. Diskusia o repkových poliach a iných monokultúrach vyvoláva otázky ohľadne ekológie a smerovania poľnohospodárskej politiky. Slovenskí farmári svojou produktivitou nelámu rekordy, ako to ale vyzerá s ekologickosťou ich podnikania? Je slovenské poľnohospodárstvo ekologickejšie ako priemer EÚ? Pozreli sme sa bližšie na dva ukazovatele: predaj pesticídov a podiel ekologického poľnohospodárstva na Slovensku.

Pozemkové úpravy: šanca na skutočnú reformu

Rozdrobené pozemky, neprístupné polia, podvody s agrodotáciami, či problémy s povodňami a suchom – taká je realita slovenskej pôdy. Extrémna rozdrobenosť znemožňuje efektívne využívanie pôdy, chaos v užívateľských a vlastníckych vzťahoch komplikuje prácu samosprávam, farmárom a tiež štátnym úradom.

Tlačová správa: Pozemkové úpravy sú šancou na skutočnú reformu

Rozdrobené pozemky, neprístupné polia, podvody s agrodotáciami, či problémy s povodňami a suchom – taká je realita slovenskej pôdy. Extrémna rozdrobenosť znemožňuje efektívne využívanie pôdy, chaos v užívateľských a vlastníckych vzťahoch komplikuje prácu samosprávam, farmárom a tiež štátnym úradom. Jedna parcela je v priemere vlastnená 11 vlastníkmi, a jeden vlastník má v priemere podiel v 22 parcelách. Evidovaných je vyše 100 mil. spoluvlastníckych vzťahov.

Šťastné sliepky

Zamýšľať sa nad životom zvierat, ktoré jeme, je luxus dnešnej doby. S rastúcim blahobytom je mamina veta „Budeš jesť to, čo je navarené!“ stále menej aktuálna. Potravinové škandály ako kontaminované vajcia, pokazené brazílske mäso alebo poľská hydina nás tiež vedú k hlbšiemu zamysleniu nad kvalitou jedla. A nielen to, aj etika a morálka jedenia získava na vážnosti. Z každej strany prichádzajú zdanlivé riešenia týchto problémov, sprísňujú sa zákony, upravujú sa požiadavky na označovanie potravín, extrémnejší obhajcovia zvieracích práv volajú po vegánstve. V smršti riešení nájsť to skutočné, ktoré nehojí len naše rany svedomia ale práve tie zvieracie, nie je jednoduchá úloha. Pri spĺňaní zákonných požiadaviek čelia farmári nezanedbateľným nákladom,  ktoré nie vždy dosiahnu požadovaný cieľ.

Ako veľký je problém Spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Farmárska dráma zatiaľ vrcholí traktorovým obľahnutím úradu vlády. Ako to už v emočne vypätých chvíľach býva, množia sa obvinenia, vinníci aj obete stavu slovenského poľnohospodárstva.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (ja radšej používam agrárne znejúcu anglickú skratku CAP) dlhé roky patrí medzi hlavných podozrivých, keď príde reč na stav slovenského poľnohospodárstva. Vidíme to aj v predvolebných programoch politických strán, kde „vyrovnanie podmienok“ býva hlavným (a častokrát jediným) bodom v kapitole poľnohospodárstvo. Obávam sa však, že hlavný zdroj problémov treba hľadať na Slovensku.

Stránky

Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards