Blažení tí, čo sú energeticky chudobní

Vláda prerokovala koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, ktorú predložil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví s ministerstvami hospodárstva, financií a práce ešte vlani. Tento dokument je plejádou zlých a ešte horších opatrení, prázdnych floskúl a snahou predať voličom kozmické titánové hrnce, na ktorých sa v skutočnosti pripáli aj voda.

Blažení tí, čo sú energeticky chudobní
Kritika koncepcie sa už objavila z viacerých zdrojov. Objavili sa praktické otázky, napríklad ako budú chudobní dokladovať dodávateľom energie, že sú chudobní. Alebo aké spotrebiče môžu chudobní vlastniť, aby ich spotreba bola primeraná chudobe  - televízia je v poriadku, blu-ray prehrávač už luxus? Koľko káv pripravených s pomocou rýchlovarnej konvice je sociálne minimum a koľko už nadštandard? A úplne najzásadnejšia vec  - veľkosť obydlia. Problém s platením energií nastáva často u dôchodcov, ktorí ostali žiť vo viacgeneračných domoch sami. Mali by sa skôr presťahovať do menšieho obydlia, alebo majú právo na šesť vykúrených izieb? RÚZ skritizovala aj asi najväčšiu perličku dokumentu, podporu obnoviteľných zdrojov. Predstava, ako po strechách rómskych chatrčí kvitnú solárne panely v cene menšieho bytu, je zmysluplná asi ako drevené želiezko.
 
Koncepcia počíta s vytváraním špeciálnych tarifov pre chudobných, či zakazuje odpájanie neplatičov. Prenáša tak sociálnu politiku na súkromné subjekty. Pre politika je to ideálne. Občanom dal svoje „riešenie“ a náklady tohto riešenia nezaplatil z rozpočtu, ale ukryl v systéme. Energetické podniky sú finančne silné a podobné náklady dokážu znášať pomerne dlho, určite dlhšie, ako je politikovo volebné obdobie. Trhové mlyny melú pomaly ale isto a v istom momente náklady týchto rozhodnutí vyplávajú na povrch. Napríklad španielsky energetický sektor naakumuloval skrytý dlh 25 miliárd eur (výdavky celej verejnej správy Slovenska), ktorý vybuchol práve v najnevhodnejšej chvíli, keď krajinu zasiahla najťažšia kríza posledných dekád. Časy, keď Slovenské elektrárne ako štátny podnik vyrábali každoročnú stratu, nie sú tak dávne ani u nás.
 
O niečo menej škodlivý je nápad zriadiť špeciálneho štátneho dodávateľa energie pre chudobných. Opäť by to znamenalo odsunutie nákladov mimo rozpočet a zároveň by to bol elegantný nástroj na priame kupovanie voličov z ľubovoľných regiónov či sociálnych skupín. V tomto prípade by však aspoň boli náklady tejto politiky o niečo transparentnejšie.
 
Ak vláda cíti neodolateľné svrbenie riešiť energetickú chudobu, môže tak urobiť špeciálnou dávkou. Máme dávky na deti, bývanie, dochádzanie, pohreb, hypotéku, tak prečo nie na energiu?  Odpoveď je jasná, to by politik musel najskôr voličom priznať, že si tú dávku musia zaplatiť, tak ako všetky ostatné. Absurdné je, že koncepcia na vláde neprešla práve kvôli tomu, že nechala zadné dvierka pre vznik takejto sociálnej dávky. Zastavil ju minister práce , sociálnych vecí a rodiny, ktorý odmieta účasť jeho rezortu na tvorbe prípadnej novej dávky. Vraj sa to má riešiť cez tarify. Dokonalá irónia, keď minister pre sociálne veci odmieta riešiť sociálne veci a presúva problém na podnikateľov.
 
Najväčší problém je v samotnom koncepte. Prečo vôbec vyčleňujeme akúsi energetickú chudobu? Chudoba je chudoba. Áno, energia je pre život dôležitá, ale to je aj prístrešie, ošatenie, potrava, zdravotná starostlivosť... Ak je niekto chudobný, má problém zabezpečiť si všetky základné potreby, nielen energiu. Budeme teraz vyčleňovať všetky možné druhy chudoby? Ak energetická chudoba, tak prečo nie vzdelanostná chudoba, odevná chudoba, potravinová chudoba? Alebo to ešte rozbime, a spravme koncepciu na ochranu občanov spĺňajúcich podmienky proteínovej chudoby alebo obuvnej chudoby. Mäsiari budú musieť ľuďom, ktorí sa preukážu osvedčením o proteínovej chudobe, predávať kuracie prsia a morčacie krky za špeciálne ceny. Každý obchod s  obuvou bude musieť zaradiť do predaja topánky vyrobené z PET fľaší v štátom regulovanej cene 1 euro. Veď predsa proteíny a obuv sú pre život človeka esenciálne, chcete to snáď rozporovať?!
 
Produktom práce politika sú riešenia. Aby o tieto riešenia mali voliči záujem, treba vyvolať dopyt, teda zdanie špecifického problému. Pojem energetická chudoba je v týchto časoch v Európe rovnako trendy ako bicykle bez prehadzovačky a kárované košele. Nemôžme sa preto čudovať, že ani naša vláda nechcela byť pozadu. 
 
Na odstránenie chudoby existuje len jeden jediný liek a tým je produktívnejšia ekonomika, ktorá vyprodukuje viac statkov. To znamená menej regulácií, ochrana vlastníckych práv, nižšie dane a viac slobody. A to u politikov nielen v Európe príliš neletí.
 
INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards