Štátny rozpočet a eurofondy

Počas diskusií o našej účasti v eurovale sa často ozýva argument, že z únie sme už dostali toľko peňazí, že si a) nemôžeme dovoliť nepodieľať sa na záchrane druhých, alebo b) že ani všetky záruky eurovalu nás nedostanú do celkovej negatívnej bilancie. Aká je teda čistá pozícia Slovenska?

Podľa informácií dostupných v záverečných účtoch dosiahol ku koncu roka 2010 pomer príjmov a výdavkov súvisiacich s členstvom a čerpaním fondov hodnotu 1,1. Inak povedané, získali sme o 11% viac, ako sme do EÚ odviedli.

Naše odvody

Slovenská republika každoročne odvádza do EÚ odvody a príspevky. Odvody sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa, ide o zdroje počítané na základe HND (Hrubý národný dôchodok  GNI) a DPH, súčasťou odvodu je aj podiel na korekcii Veľkej Británii, Holandsku a Švédsku (finančné úpravy, ktoré si vyjednali menované krajiny pri podpise zmlúv). Do odvodu vstupujú tiež prípadné doplatky za minulé roky odsúhlasené Spoločenstvom na základe zmeny metodiky výpočtu. Zvyšok tvoria odvody tzv. tradičných vlastných zdrojov, čo sú hlavne clá na dovoz tovaru vyrobeného mimo EÚ a poľnohospodárske odvody (forma dovozného cla z poľnohospodárskych produktov).

Pre ilustráciu sú v tabuľke uvedené jednotlivé zložky odvodov a príspevkov do EÚ za rok 2009 v tis. eur:

Tabuľka 1, zdroj: Ministerstvo financií, záverečný účet VS 2009

V príjmoch z EÚ sú zaradené aj prostriedky v rámci vnútornej politiky EÚ, ktoré boli rovnako ako predvstupové fondy poukazované na mimorozpočtové účty ministerstiev napríklad za účelom budovania Schengenských hraníc alebo odstávky atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice a i.

Bilancia

Za obdobie rokov 2004-2010 bolo na prijatie 1 € z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť 90 centov výdavkov z našich zdrojov. Do roku 2009 to bolo dokonca rovné euro. To znamená, že štátny rozpočet sa vstupom do EÚ iba nafúkol, rovnako na príjmovej aj výdavkovej strane. 

Tabuľka 2, v mil. eur, zdroj: Ministerstvo financií, záverečné účty VS 2004-2010, vlastné prepočty

Tabuľka 3, v mil. eur, zdroj: Ministerstvo financií, záverečné účty VS 2004-2010, vlastné prepočty

*Po započítaní dodatočných odvodov na základe časovej výnimky zo zdroja, založeného na HND za rok 2004.

Okrem samotnej bilancie finančných vzťahov s EÚ je z pohľadu daňového poplatníka dôležitý aj spôsob financovania odvodov a nákladov na spolufinancovanie. Pokiaľ nedôjde k tomu, že odvody do EÚ štát vykryje znížením iných výdavkov, musí nevyhnutne dôjsť k zvýšeniu výdavkovej aj príjmovej stránky rozpočtu. Štát musí najprv všetko, čo pošle do EÚ, vybrať, alebo si požičať, aby mu tieto zdroje EÚ poslala naspäť s tým, že ich musí minúť na viazaný výdavok odsúhlasený práve EÚ (síce dohodnutý bilaterálne ale v rámci cieľov stanovovaných v Bruseli). Eurofondy použité na výdavky, ktoré dovtedy štát nepoznal (bez eurofondov by ich nefinancoval) tak znamenajú expanziu štátu (nami dosiaľ financovaný na 90 percent) o prostriedky, o ktorých už nerozhoduje len slovenský, ale aj bruselský úradník.

Naše financovanie pritom závisí od veľkosti čerpania eurofondov. Zároveň platí, že ak chceme financovať menšie percento eurofondov, musíme zvýšiť naše celkové výdavky. To má však za následok ďalšie zvyšovanie výdavkov rozpočtu štátu a nutnosť tieto prostriedky získať buď zvýšením daní alebo deficitným financovaním.

Štatistiku vzťahov s EÚ pravdepodobne zmenia roky 2011 a 2012, keď je očakávaná vysoká miera čerpania. Podľa doterajších čísel však možno povedať, že zdroje z únie rozhodne nie sú „zadarmo“, vyžadujú takmer rovnaký objem vlastných zdrojov, ktoré nemôžeme použiť na iný účel (napr. znižovanie dlhu, či pomoc chudobným).