Firmy stále platia veľa za elektrinu. Ako sú na tom domácnosti?

Cena elektriny je 20. najvyššia v rámci Európskej únie. Lepšie sú na tom všetky okolité krajiny.

 Firmy stále platia veľa za elektrinu. Ako sú na tom domácnosti?

BRUSEL, BRATISLAVA. Vláda firmám vo faktúrach za elektrinu nepomohla. Zo všetkých okolitých krajín stále platia najviac za elektrinu. Kým podnik na Slovensku zaplatí za jednu kilowatthodinu 0,115 eura, v Česku, či Maďarsku ide o oveľa nižšiu sumu.

Vyplýva to z nedávno zverejnených štatistík, ktoré ukázal európsky štatistický úrad - Eurostat. Ten zverejnil, koľko platili podniky a domácnosti za elektrinu v prvom polroku 2017 vo všetkých krajinách Európskej únie.

"Ide o nižšiu konkurencieschopnosť firiem v porovnaní s ostatnými krajinami Únie," vraví tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Domácnosti na Slovensku sú na rozdiel od priemyslu na tom o trochu lepšie. Menej za elektrinu platia ľudia len v Maďarsku. Kým ti zaplatia len len 0,113 eura za kilowatthodinu, na Slovensku ide o sumu 0,144 eura.

Prečo sú ceny vysoké

Ceny elektriny pre priemysel sú dlhodobe vysoké, pričom dôvody zostávajú stále rovnaké. Ako spomenul analytik Inštitútu INESS MartinVlachynský, ide o vysokú cenu zložiek elektriny popri samotnej komodite, ktorá sa môže kupovať na trhu.

Súčasťou zložiek elektriny sú napríklad vysoké prenosové poplatky či tarifa za prevádzkovanie systému.

Je to poplatok, ktorého súčasťou je príplatok za obnoviteľné zdroje, kombinovanú výrobu, ako aj podporu uhlia.

Na ňu všetci odberatelia elektriny v roku 2018 prispeli sumou vyššou ako 95 miliónov eur. Touto sumou sa podporuje výroba elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky.

"Elektrina je pre firmy nákladovou položkou, ak je táto položka v porovnaní s inými krajinami vyššia, konkurencieschopnosť slovenských firiem to znižuje," dodáva Vlachynský.

Vláda v programovom vyhlásení vlády sľubovala pre podniky nižšie ceny. Ani po takmer dvoch rokoch od nástupu tretej vlády Robert Fica (Smer) sa však zmeny presadiť nepodarilo.

O nich minister hospodárstva a Ficov stranícky kolega Peter Žiga hovoril ešte v apríli 2016, keď nastúpila aktuálna vláda v zložení Smer, SNS a Most-Híd.

Ako by to mohlo vyzerať

Žiga vtedy predpokladal, že koncové ceny elektriny by mohli klesnúť najmä po prehodnotení podpory obnoviteľných zdrojov energií. Platia za ňu spomínané veľké priemyselné podniky, ale aj domácnosti.

"V súčasnosti posudzujeme možnosti zníženia platieb za tarifu za prevádzkovanie systému, ktoré povedú k zníženiu koncovej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov, a to v súlade s európskymi pravidlami pre oblasť štátnej pomoci," povedal hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Ak by pravidlá neplatili, cena elektriny by mohla firmám, ako aj domácnostiam klesnúť. Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť pred viac ako rokom odhadol, že najviac o šesť až sedem percent.

Bežné domácnosti, ktoré elektrinu nevyužívajú na kúrenie, by podľa vtedajších hrubých prepočtov denníka SME mohli ročne ušetriť od 15 do 30 eur. Domácnosť, ktorá elektrinu využíva aj na kúrenie, by mohla ušetriť ešte viac.

Ministerstvo preto tvrdí, že pokračuje v rokovaniach napríklad aj s ministerstvom financií a so zainteresovanými stranami. Rezort financií vedie Žigov stranícky kolega Peter Kažimír. "O detailoch je v súčasnosti ešte predčasné hovoriť," dodal Stano.

V hre sú stovky miliónov eur. Napríklad za rok 2016 odberatelia za podporu zelenej energie zaplatili bezmála 400 miliónov eur. Žiga sa preto zrejme bude rozhodovať medzi nemeckým a českým modelom.

V Nemecku veľké priemyselné podniky za zelenú energiu neplatia, všetko zostáva na malých spotrebiteľoch, medzi ktorými sú aj domácnosti. Na druhej strane v Česku štát stanovil maximálnu podporu zelenej energie, a zvyšok dopláca sám zo svojho rozpočtu.

Ako sú na to domácnosti?

V porovnaní s firmami sú domácnosti na Slovensku na tom trochu lepšie. Tie v porovnaní s okolitými krajinami platia menej len v Maďarsku. Na rovnakej úrovni sú v Česku a viac domácnosti platia v ostatných krajinách.

V Rakúsku ide o sumu 0,195 eura za kilowatthodinu, v Poľsku o 0,146 eura za kilowatthodinu. V roku 2018 však ceny na Slovensku budú stúpať. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodol o zvýšení cien v priemere o viac ako dve percentá.

Za elektrinu si priemerná domácnosť mesačne priplatí len niekoľko centov. Napríklad v kategórii D1 s nízkou spotrebou priemerná cena pre všetky tri veľké energetické spoločnosti, ktoré tvoria až 70 percent trhu, vzrastie o 13 centov za mesiac.

V prípade kategórie D2 bude nárast o niečo vyšší – 51 centov, teda 2,08 percenta.

SME, Marek Poracký, 26.12. link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards