Čakáte na byt v novostavbe? Možno sa tak skoro nenasťahujete (Sme)

 Radovan Ďurana sa 18.5.2017 vyjadril pre denník Sme k novému opatreniu Finančnej správy, ktoré nedávno schválila vláda v Pláne proti daňovým podvodom vyžadujúce predloženie účtovnej dokumentácie developerom pri kolaudačnom konaní

Čakáte na byt v novostavbe? Možno sa tak skoro nenasťahujete  (Sme)

 Dôvodom nového opatrenia je boj proti daňovým podvodom.

BRATISLAVA. Obzeráte sa po byte v novostavbe? Listujete si katalógy nových developerských projektov a zvažujete, do ktorého z ponúkaných bytov zainvestujete?

Ak kupujete byt z projektu na papieri, čakáte na jeho odovzdanie niekoľko mesiacov. Po novom sa však môže stať, že developer už nebude vedieť garantovať termín odovzdania bytu.

Bločky pre daniarov

Dôvodom má byť opatrenie, ktoré navrhuje Finančná správa v Pláne proti daňovým podvodom, ktorý nedávno schválila vláda.

Z analýzy Inštitútu finančnej politiky (odhad za rok 2011), ktorú spravil ešte pred pár rokmi, totiž vyplynulo, že štátny rozpočet stráca veľa peňazí pri odpočtoch dani z pridanej hodnoty na stavebných prácach, vysvetľuje daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Z celkovej DPH ktorá mala byť v sektore stavebníctva odvedená, bola odvedená len necelá polovica.

O čo vlastne ide?

Po novom by mal developer pri kolaudačnom konaní predkladať aj účtovnú dokumentáciu. Teda doklady či bločky, z ktorých by bolo jasné, za aké služby a materiál a koľko presne počas výstavby zaplatil.

Ak bločky nedonesie, alebo budú mať daniari pochybnosti, mohli by vstúpiť do kolaudačného konania a buď ho spomaliť, alebo dokonca zastaviť. Neskolaudovaný dom pritom nemôžu odovzdať vlastníkom bytov.

Zdržiavať kolaudáciu môžu až dovtedy, kým developer nebude schopný dodať všetky potrebné doklady. To, že by to mohlo predlžovať kolaudáciu potvrdzuje aj šéf zväzu stavbárov Pavol Kováčik.

Novinka by sa mala týkať len veľkých developerských projektov, teda napríklad obytných komplexov alebo obytných štvrtí, nákupných či biznis centier. Ide o projekty ako je napríklad nová štvrť pod Bratislavským hradom Zurckermandel od J&T Real Estate. Alebo projektu Sky park investičnej skupiny Penta, ktorý navrhla známa architektka Zaha Hadid či obytnej štvrte Bory Home.

Úprava by sa nemala týkať menších stavieb alebo obyčajných ľudí, ktorí si stavajú dom. Pritom práve pri menších stavbách je podľa Kováčika väčšia pravdepodobnosť únikov ako pri veľkých stavbách, ktoré dnes už daniari kontrolujú.

Niečo podobné funguje v susednom Rakúsku, informovali v minulosti už viaceré médiá. Stavebné úrady si tam preverujú zdroje financovania u niektorých vybraných objektoch. O tom, koho skontrolujú sa rozhodnú na základe analýzy rizikovosti konkrétnej firmy či podnikateľa.

Aj u nás sa už o opatrení diskutovalo v roku 2013. V tom čase sa opatrenie ale nestretlo s podporou odborníkov a daniarov, zmäkčovalo sa, až sa nakoniec vôbec neprijalo.

Podobne ako v roku 2013 aj teraz opatrenie vláda zdôvodňuje veľkými únikmi na dani. "Stavebná činnosť poskytuje značný priestor pre páchanie daňových únikov. Je obtiažne spätné preskúmanie jednotlivých postupov pri zhotovovaní stavieb," píše sa v Pláne.

Aké presne veľké sú v súčasnosti tieto daňové úniky, nevie Finančná správa ani IFP povedať. V roku 2013 sa hovorilo o úniku v hodnote 136 miliónov eur. Daňové tajomstvo jej neumožňuje povedať, ktorých projektov sa to v minulosti týkalo.

Zbytočne a neefektívne?

Analytik Iness Radovan Ďurana hovorí, že vláda aj pri tomto opatrení volí plošný prístup, teda "na podnikateľov pozerá ako na podvodníkov, ktorí majú preukazovať svoju nevinu, a nie ako na tvorcov hodnôt".

Upozorňuje, že ďalšie papierovanie by zhoršilo postavenie Slovenska v rebríčkoch ako Doing business. "Okrem toho má podľa neho Finančná správa k dispozícii prebytok informácií o firmách , ktoré jej umožňujú už dnes identifikovať podozrivé subjekty," dodáva.

Alica Orda Oravcová ďalej upozorňuje, že nové opatrenie je v podstate zbytočné, pretože nebude mať významný vplyv na výber DPH. V roku 2016 sa totiž zaviedlo takzvané tuzemské samozdanenie stavebných prác medzi podnikateľmi, ktoré rieši práve možné úniky na dani a ktoré je podľa Oravcovej veľmi efektívne.

Samozdanenie sa zaviedlo po prevalení platobnej neschopnosti veľkých stavebných firiem, ktoré sa podieľali aj na štátnych zákazkách a kvôli ktorým sa spustil štrajk ich dodávateľov.

Vláda preto prišla s návrhom, ako pomôcť malým a stredným podnikom, dodávateľom stavebných prác, aby nedoplácali na neplatiacich odberateľov. Schválila prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach na odberateľa.

Platba DPH sa v podstate posunula z dodávateľa na odberateľa a ten si môže uplatniť odpočet DPH. Daň štátu teda odvedie až posledná firma v reťazci.

Oravcová okrem toho poukazuje na fakt, že práve podnikatelia majú záujem o doklady za materiál a služby, o ktoré si následne môžu znížiť svoje dane. "Preto môže byť efektívnosť navrhovaného opatrenie otázna aj z pohľadu dane z príjmov," hovorí.

"Aby to nedopadlo tak, že pre firmy len zavedieme nové administratívne povinnosti a efekt z toho nebude nijaký," dodáva Kováčik.

Michaela Kušnírová
Sme, 18.5.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards