Päť situácií, keď biznis nemá slobodu

Firmám najviac prekáža priveľa byrokracie, slabá vymožiteľnosť práva a nadpráca domácich legislatívcov.

Päť situácií, keď biznis nemá slobodu

Bratislava – Pred 28 rokmi Slovensko vymenilo centrálne riadenú ekonomiku za slobodný trh. Ak nerátame trocha kuriózny nedostatok vajec, oproti obdobiu spred novembra 1989 tovar v regáloch nechýba. Bežní spotrebitelia však často nevidia, že otvoriť obchod nie je také jednoduché, ako v ňom nakúpiť. Kým sloboda pohybu platí v Európskej únii takmer bez obmedzení, podnikateľom zväzujú ruky mnohé pravidlá. HN prinášajú prehľad najvýznamnejších obmedzení slobody podnikania.

1. Zbytočné potvrdenia

Byrokracia je asi prvý neduh, na ktorý si spomenie každý podnikateľ, keď sa ho spýtate, čo by najradšej odstránil. "Treba odlišovať reguláciu od administratívnej záťaže, najmä pre malé podniky a živnostníkov," myslí si Miriam Bellušová zo Slovenského živnostenského zväzu. Podľa nej je nepredstaviteľné, aby rovnaké povinnosti, ako majú veľké firmy s personálnym zázemím, mali aj malí podnikatelia. Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský upozorňuje aj na nulovú komunikáciu úradov, čo byrokratickú záťaž ešte zväčšuje. "Nezmyselné vyžadovanie povolení, potvrdení a výpisov, ktoré si verejné úrady môžu vyžiadať samy od iných úradov," priblížil problém a tvrdí, že úrady žiadajú aj dokumenty, ktoré nevyužijú. V rámci takzvanej vojny byrokracii, ktorú začiatkom novembra vyhlásili vicepremiér Peter Pellegrini a minister hospodárstva Peter Žiga, zmizne povinnosť predkladať výpis listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, zo živnostenského registra a z registra trestov. Doklady si budú musieť štátne inštitúcie získať z verejných registrov. Samotné registre pritom nie sú novinkou, no Slováci aj tak robili dlhé roky úradníkom poštára.

2. Nadpráca parlamentu

Oslovení sa síce zhodli, že regulácia je nevyhnutná, prekážajú im však časté zmeny. "Pomerne častý neduh štátnych inštitúcií je v procese transpozície európskych smerníc," upozorňuje analytik Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie. Podľa neho práve vtedy, keď sa európske pravidlá zapracúvajú do našej legislatívy, sprísnia sa. Ide o takzvaný gold-plating. Jeho typickým príkladom je poplatok za predčasné splatenie hypotéky. Kým eurosmernica hovorila, že mimo refixácie úrokovej sadzby si môžu banky pýtať oprávnené náklady, nezaradený poslanec Miroslav Beblavý navrhol poplatok ohraničiť jedným percentom. Na nadprácu domáceho parlamentu pri zapracovaní eurosmerníc upozorňuje aj predseda Predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Martin Lancz. "Celoeurópsky trh a jej implementácia do našich zákonov nie vždy správne rešpektuje situáciu na lokálnom trhu a často ide nad rámec pôvodnej myšlienky regulácie."

3. Podvodom nezabránia, šikovných zabrzdia

"Na reguláciu sa nemôžeme pozerať len ako na ,nutné zlo‘, ale je potrebné ju vnímať v kontexte záujmov rôznych dotknutých subjektov," argumentuje Maroš Stano, hovorca ministerstva hospodárstva, ktoré má v gescii práve regulácie podnikateľov. Všeobecne majú pravidlá chrániť slabších. "Veľká časť regulácie je nezmyselná a odtrhnutá od života, pretože aj tak nedokáže zabrániť podvodom. Skôr ako by obmedzovala podvodníkov je bariérou pre šikovných," oponuje Kremský z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Podľa neho sú stále nové pravidlá kvôli podvodom záťažou aj pre poctivých podnikateľov. Lancz z predstavenstva sprostredkovateľskej asociácie pripomína aj nevymožiteľnosť práva: "Nejednoznačnosť súdnych procesov a rozhodnutí v rovnakých kauzách vo vzťahoch medzi obchodnými partnermi aj vo vzťahoch medzi klientmi a finančnými inštitúciami je obmedzujúca," tvrdí.

4. Výpalníkov nahradila regulácia

Analytik z inštitútu INESS Martin Vlachynský súčasné podnikateľské prostredie na rozdiel od toho v 90. rokoch považuje za zdravšie. Problémy ako výpalníctvo a fakturačné podvody sú dnes už ojedinelé. "Odstránila sa veľká časť excesov, ale na druhej strane sa uplietla košeľa prísnych regulácií, ktorá škrtí mnohé inovácie a malých podnikateľov," porovnáva minulé storočie s dneškom Vlachynský. Aktuálne však platí, že ak chce malý podnikateľ konať presne podľa zákona, byrokraciou ročne strávi jeden pracovný mesiac. Ukázal to Byrokratický index pre rok 2017 práve z dielne inštitútu. "Podnikateľ v malej firme musí ročne venovať 164 hodín agende, ktorú mu ukladá zákon. Tá sa skladá zo 78 povinností," dodal Vlachynský. Rezort hospodárstva tvrdí, že podobným problémom chce zabrániť. Preto pripravujú rámcový dokument RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie, ktorý bude vláde predložený na rokovanie už v decembri tohto roka.

5. Dojná krava politikov

Vlachynský za najvážnejší problém považuje pohľad vlád na podnikateľov. "Nevnímajú ich ako hnací motor ekonomiky produkujúci hodnoty, ale ako dojnú kravu pre vládne zámery," upozorňuje analytik. Ako tvrdí, štát podnikateľov pokladá za nepriateľov svojich vlastných zákazníkov, a preto si myslí, že ich treba držať nakrátko. Je to však chyba a nepriaznivé prostredie pre podnikateľov sa potom odráža aj na ekonomike štátu. Prejavuje sa to napríklad aj na rokovaní tripartity o minimálnej mzde, kde vláda viac počúva požiadavky odborárov ako argumenty zamestnávateľov. V budúcom roku vzrastie minimálna mzda zo 435 eur na 480.

59. MIESTO obsadilo Slovensko v globálnom rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý vydáva Svetové ekonomické fórum. Na prvých troch miestach sú Švajčiarsko, USA a Singapur.

20.11. HN, Romana Gogová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards