S príchodom krízy koncom roku 2007 začali príjmy štátov EÚ klesať, pričom výdavky prudko narástli zo 46% HDP vo štvrtom kvartáli 2007 na 49% HDP v druhom kvartáli 2009 (graf 1).  V raste tohto pomeru sa odzrkadľujú záchranárske a stimulačné politiky jednotlivých krajín EÚ ale aj pokles HDP.

Ružová krivka: Výdavky krajín EÚ-27 ako podiel na HDP, zelená krivka: príjmy krajín EÚ-27 ako podiel na HDP, hnedá krivka: výdavky krajín eurozóny ako podiel na HDP, čierna krivka: príjmy krajín eurozóny ako podiel na HDP
Zdroj: EUROSTAT 

Narastajúci rozdiel medzi štátnymi príjmami a výdavkami tvorí veľké deficity (graf 2). Najvyšší priemerný deficit verejných financií za 4 štvrťroky do polroku 2009 má Grécko (10,6% - teda za predpokladu, že veríme ich oficiálnym číslam), Írsko (10,1%), Španielsko (8,7%) a Veľká Británia (8,4%). Za zmienku určite stoja prebytkové rozpočty Švédska, Fínska, Dánska a Luxemburska. Deficit EÚ ako celku medzi prvým štvrťrokom 2008 a prvým štvrťrokom 2009 prudko narástol z -0,8% na -4,7% HDP, čo je prekročenie Maastrichtského kritéria Paktu stability o 1,7 p.b. (Maastrichtského kritérium pre deficit je 3% HDP).

Zdroj: EUROSTAT 

Deficity je nutné financovať. Ich rast preto zvyšuje podiel štátnych dlhov na HDP jednotlivých krajín (graf 7) a celej EÚ (graf 8).

Modrá: 2008Q4, fialová: 2007Q7
Zdroj: EUROSTAT 

So štátnymi dlhmi presahujúcimi 100% HDP jasne vedú Grécko a Taliansko, na konci pelotónu je Estónsko s miniatúrnym dlhom 4,6% HDP. EÚ ako celok ku koncu roku 2008 aj v prípade dlhu presiahla „Maastrichtský limit“ 60%.

Zdroj: EUROSTAT 

V prvom a druhom štvrťroku 2009 narástol dlh EÚ o neuveriteľných 3,6% resp. 4,3% HDP. HDP EÚ v týchto kvartáloch  klesal (ľavá časť tabuľky ukazuje medzikvartálne zmeny v HDP EÚ) a masívne stimuly ho potlačili do plusu až v treťom kvartáli.