Výsledky storočia moderného centrálneho bankovníctva im dávajú za pravdu. Tu je porovnanie vývoja kúpnej sily zlata a rôznych papierových mien od roku 1913, kedy bola založená americká centrálna banka. Kým americký dolár odvtedy stratil 95% svojej hodnoty, zlato si kúpnu silu zachovalo.

Zdroj: Richard J. Greene, Gold Eagle

Značne obmedzená ponuka a fakt, že jeho množstvo v obehu nemožno arbitrárne zvyšovať iba na základe existujúcej potreby financovania politických projektov, robia zo zlata peniaze, ktoré si najlepšie držia svoju hodnotu.

V týchto dňoch prešlo zlato ďalším dôležitým míľnikom. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa mu konečne podarilo jednoznačne prelomiť psychologickú hranicu 1000 dolárov a v priebehu minulého týždňa ukončilo obchodovanie na cene 1018 dolároch za jednu uncu.

Zdroj: Kitco

Nový historický rekord, ktorý prekonal 850 dolárov z 80-tych rokov minulého storočia, pritiahol veľa pozornosti. Analytici v médiách ale dvíhajú vravné prsty, nový vrchol údajne naznačuje, že zlato už svoj potenciál vyčerpalo a čaká ho podobný osud ako po maxime spred 28 rokov, čiže postupný a bolestivý prepad. Napriek tomu, že určitá korekcia v cene zlata je samozrejme možná, tvrdenie, že zlato dosiahlo svoje historické maximum je zavádzajúce a ignoruje infláciu dolára americkou centrálnou bankou. Ak nechceme porovnávať jablká s hruškami, musíme najprv historické ceny upraviť o infláciu. V nasledujúcom grafe vidíme porovnanie nominálnej ceny zlata (červená krivka) s jeho reálnou cenou (modrá krivka), ktorá bola prepočítaná na stále doláre roku 2009 pomocou oficiálneho indexu spotrebiteľských cien (pritom ten infláciu výrazne podhodnocuje, keďže pre rast cien je určujúce množstvo peňazí v obehu, ktoré rástlo výrazne rýchlejšie ako oficiálne štatistiky o raste spotrebiteľských cien).

Zdroj: ZEAL Intelligence Newsletter