Keď úradníci bojujú so sladkým pokušením

Radovan Ďurana napísal pre SME komentár ku dani z cukru. 29. 01. 2019.

Nejeden daňový poplatník si pomyslel, že oznámenie „ministra zvyšovania daní“ o odchode do NBS bude znamenať chvíľu pokoja od nových daní. Síce ho viac než odborne nahrádza predseda parlamentu s odvodom reťazcov, ale predsa.

Vytúžený pokoj však neprichádza a návrhy na nové dane sa sypú od ministerských analytikov.

V komentári venovanom dani z cukru spojili sily dokonca dva inštitúty, nielen ten z financií ale aj zdravotníctva. Hneď v úvode si povedzme jedno. Cukru jeme zbytočne veľa. Príroda mala dobré dôvody, aby sme cukor vyhľadávali, ale nepočítala s tým, že namiesto dvojhodinového boja so včelím rojom nám stačí desať sekúnd na nákup sladkosti.

Súhlasíme aj s tým, že cukor v domácej bazovej šťave, či v pomarančovom džúse, má rovnaký efekt, ako ten v obľúbenom kolovom nápoji.

((piano))Kauzalita neplatí

Odteraz sa však v prístupe štátnych analytikov objavujú problémy. Je cukor zodpovedný za rast obezity? Prírodné národy, ktoré žijú takmer výhradne zo sacharidov a cukrov, by v tom prípade boli najobéznejšie. Nie sú. A v čínskych veľkomestách, kde 40 rokov klesá spotreba sacharidov, by nerástol podiel ľudí s nadváhou.

“Spotreba sladených nápojov klesla od roku 2010 o štvrtinu a miera obezity veselo rastie ďalej.„

Nie, kauzalita „viac cukru-viac obezity“, neplatí, je to korelácia, ktorá niekedy platí a niekedy nie. Navyše IFP pracuje s údajmi, kde slovenská spotreba cukru na obyvateľa skáče medziročne aj o 20 percent.

Príčin obezity a rastúcej nadváhy je množstvo a dohromady ich môžeme zjednodušene nazvať životný štýl. Nedostatok pohybu, prejedanie sa, nedostatok spánku, sedavá práca, stres, environmentálne faktory a systém financovania zdravotnej starostlivosti. Aká je v tomto procese váha cukru?

Daň zo sladených nápojov je pohodlné a jednoduché riešenie. Systém výberu spotrebných daní funguje, ľahko sa rozšíri o ďalšiu položku. V dokumente však nenájdete skutočný efekt tejto dane.

Z pohľadu občanov je jedno, ako sa mení ukazovateľ „spotreba sladených nápojov“. Kľúčové je, či klesne obezita. „Hodnota“, ktorú získame za zavedenie tejto dane, v dokumente nie je uvedená.

Nečudujem sa. Ak by klesla spotreba sladených nápojov o 20 percent, tak celková spotreba cukru na obyvateľa podľa údajov IFP klesne o desať percent.

Daň z tučnoty

Pravdepodobnosť, že tento nižší príjem cukru dostatočne významne zlepší zdravotný stav obyvateľstva, je malá. Koniec koncov, spotreba sladených nápojov klesla od roku 2010 o štvrtinu a miera obezity veselo rastie ďalej.

Rovnako sa z dokumentu nedozvieme druhú vec. Je daň z cukru najefektívnejšou politikou znižovania obezity? Aké sú možnosti a výsledky ostatných? V Japonsku zamestnávatelia musia merať zamestnancom obvod pásu, a dohliadať na ich „snahu o životný štýl“.

V Spojených arabských emirátoch to robia zamestnanci zdravotných poisťovní. A v USA v niektorých prípadoch náklady vyplývajúce z nadváhy premietajú do ceny poistného. Za „dobrovoľný“ nezdravý životný štýl musí človek zaplatiť viac.

S analytikmi možno súhlasiť ešte v jednej veci. Chcú výber dane viazať na „boj s obezitou“. Dane z tabaku ani alkoholu toto „šťastie“ nemali. Za tie si „kupujeme“ všetko, od vlakov zadarmo až po podporu zbrojárskych firiem.

Lenže, ak je obezita a nadváha skutočný problém (je), prečo ministerstvo zdravotníctva už v tomto rozpočte nemá vyčlenené desiatky miliónov na tento účel? Národný akčný plán prevencie obezity rozpočtuje výdavky okolo stotisíc eur (školské mlieko a ovocie sa tu azda ocitli omylom). Akčný plán nezapája ani zdravotné poisťovne, ani zamestnávateľov, neprenáša ani časť finančnej zodpovednosti na samotných občanov.

V tomto kontexte je návrh novej dane osamoteným výstrelom bez terča. Odfajkneme si splnenú úlohu, za ktorú ministerstvo budú chváliť zodpovední rodičia, ktorí už teraz deťom kupujú kolu len na Vianoce a oslavu narodenín. Hmotnosť národa bude najskôr rásť ďalej, rovnako ako daňové výnosy štátu.

SME
29. 01. 2019