Keď komunisti chceli menej štátu

Písal sa rok 1989. Vo východnom bloku bežala prestavba v plnom prúde a sebareflexii neefektívneho režimu sme sa nevyhli ani v Československu. Jedným z jej príznakov je dnes už legendárny, no v tých časoch tajný prejav generálného tajomníka KSČ Miloša Jakeša v Červenom Hrádku z júla toho roku. Aj keď jeho pohľad nemusí byť reprezentatívny pre vtedajších československých komunistov, vzhľadom k jeho postaveniu a informovanosti sú tieto názory prinajmenšom pozoruhodné.

Keď komunisti chceli menej štátu

Keďže sme si nedávno pripomenuli výročie 17. novembra, je vhodné sa k prejavu vrátiť. Sprievodným javom získania politickej slobody totiž bolo aj získanie slobody ekonomickej. Jedna bez druhej nemôžu existovať, vzájomne sa ovplyvňujú.

Práve stavu ekonomiky venoval Jakeš veľkú časť svojho prejavu. Jeho postrehy by však dnes mnohí sociálni demokrati mohli považovať za príliš pravicové, či dokonca antisociálne. Jakeš pritom chtiac-nechtiac len reflektoval realitu, ktorá sa po desaťročiach socialistického hospodárstva už nedala zakrývať propagandou.

Sebareflexia socializmu

Tak napríklad: treba potláčať ekonomické aktivity jednotlivcov, ktoré robia čisto s motiváciou zisku? Generálny tajomník KSČ si to rozhodne nemyslí:

“Jestli dáváme někomu malou hospodu, kde jsme měli jednoho člověka a platili jsme ze státní pokladny každý měsíc čtyři tisíce ztráty na tu hospodu, tak je asi lepší dát ji jemu, i když on si tam možná vydělá daleko víc než předtím, ale nás to ty čtyři tisíce nestojí.“

Z toho vyplýva aj jeho pozitívny postoj k súkromným podnikateľom:

„Ty živnosti menší, kde pracují sami, kde nikto nikoho nevykořisťuje, ty potřebujem. V NDR je zaměstnáno takto, jako soukromí podnikatelé, tedy soukromníci, ne podnikatelé, to je velký slovo, celkem čtyři sta třicet tisíc osob.“

Skutočne, hovoriť o podnikaní je v prejave generálneho tajomníka KSČ veľká vec. Otázkou ostáva, kto je vlastne v trhovej ekonomike vykorisťovateľom. Veľké firmy? IBM, Dell, Lenovo, Volkswagen, Peugeot, Kia, alebo nebodaj U.S. Steel? Nie sú to práve tieto (a mnohé ďalšie) firmy, ktoré na Slovensku za posledných 15 rokov prispeli k zníženiu nezamestnanosti, rastu ekonomiky a zlepšeniu podnikateľskej kultúry?

V rámci kritiky neefektívnej organizácie práce v socialistickom Československu dal Jakeš za pozitívny príklad vysokú mieru koordinácie a disciplíny v amerických nemocniciach:

„Tam třeba v jedenáct hodin večer doktorovi zavolali za půl hodiny jedem, tak musel skočit do auta a přijet. Když by tam nebyl přesně, tak ho vyhodili, se s ním nebavili, páč tam pracuje tým lidí, jeden zdržuje druhého. Tady vidíte, jaká je tam kázeň, jaká je tam disciplína, jestli chce něco dosáhnout.“

Najväčší problém

To najlepšie však len prichádza. Čo považoval Miloš Jakeš za najväčší problém socialistickej ekonomiky? Samotnú podstatu socializmu - rovnostárstvo:

"Dnes je nespravedlivý rovnostářství, krajně nespravedlivý. To je to hlavní, s čím se musíme rozejít. Rovnostářství platilo tehdy, když šlo o to, aby každý se najed, někde bydlel, něco na sebe oblékl, do něčeho se obul. To bylo správný. Ale dnes, jestli bude mít takový auto, makový, takový byt, onaký byt, takový nábytek, onaký nábytek, to musí být na základě výsledků jeho práce, jeho příjmu, jeho mzdy a ta mzda musí být spravedlivá, a to je jeden z kardinálních problémů, před kterým stojíme.

Uvedený citát je v zásade v súlade s konceptom trhovej ekonomiky. Tá totiž na podporu sociálne najslabších vytvára vlastné zdroje, a to aj štátne (vo forme inštitútu hmotnej núdze), ale najmä súkromné (charita). V časoch všeobecného dostatku by mal byť každý odmenený na základe výsledkov svojej práce. Ktorý protrhovo zmýšľajúci človek by s touto myšlienkou šéfa KSČ nesúhlasil?

Jakeš si uvedomoval aj výhody konkurenčného prostredia trhovej ekonomiky: 

„Neni chleba. Co dělá vláda? Co dělá strana? Ptá se v kapitalismu někdo na takovouto otázku? Vůbec ne, vůbec ho nenapadne spojovat svojí vládu, že pekař neupek chleba. Kritizujou pekaře, kterej neupek chleba a nejdou k němu podruhý ... Na Západě jsou za ekonomiku odpovědni ti vlastníci, ti kapitalisté a ty jí řídí a dělají, jak jim to vyhovuje ... Je důležitý, aby strana nevstupovala do bezprostředního řízení, aby nerozhodovala, aby neříkala, jaká má bejt technologie, jak mají bejt postaveny stroje.“

Hádam si tento Jakešov postreh raz vezmú k srdcu aj európski byrokrati raziaci zelené technológie...

Aj keď Jakešovo socialistické presvedčenie bolo príliš silné na to, aby ho primälo k obratu svojho svetonázoru, vždy je zaujímavé vidieť takúto kritiku do vlastných radov. Sebareflexia je dobrá vec, priznať si svoje chyby a poučiť sa z nich tiež. Kiežby si to uvedomili aj dnešní štátnici, ktorí svojou politikou vo vízii lepších zajtrajškov opakujú omyly opísané Jakešom pred 23 rokmi.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards