Deň daňovej slobody inak

Zvykli sme si na Deň daňovej slobody (DDS), ktorý porovnáva HDP krajiny a vládne výdavky. Tento rok sa DDS posunul na 3. júna.

DDS je predovšetkým ilustratívny prepočet, ktorý získava na význame medziročným porovnaním, ako aj porovnávaním s inými krajinami. Ide však o prepočet na základe agregátnych veličín, ktoré samé o sebe nie sú presné – sú do značnej miery odtrhnuté od pracujúceho občana, ktorý nesie hlavné bremeno financovania štátu. Za prvý štvrťrok vzrástol HDP o 4,5%, priemerná mzda však medziročne vzrástla len o 2,9%. Pri rovnakých výdavkoch štátu by sa teda Slovensko mohlo zdať slobodnejšou krajinou, ale nie až tak pri pohľade cez príjmy priemerného zamestnanca. Z tohto pohľadu asi nie je celkom primerané tvrdiť že, od 3. júna pracujeme na seba.

Toto spojenie však môže legitímne používať Institute Molinari, ktorý spolu s Ernst and Young navrhli iný výpočet dňa daňovej slobody, na základe čistého príjmu zo mzdy priemerného zamestnanca. Čistý príjem zamestnanca ďalej ponížili o predpokladanú spotrebu a teda zaplatenú DPH (ešte presnejší prepočet vášho vlastného dňa daňovej slobody nájdete tu na cenastatu.sk). Porovnanie  krajín EÚ 27 je v nasledujúcej tabuľke:

Slovensko s rovnou sadzbou dane z príjmu sa dostalo do druhej polovice tabuľky.

V 8 krajinách začínajú zamestnanci pracovať na seba po viac ako polroku. Uvidíme, kam sa posunieme budúci rok, ak bude prijatá odvodová reforma.

Cieľom tohto komentára nie je povedať, ktorá metodika je lepšia alebo horšia. Jedná zohľadňuje aj deficit, druhá zase vlastné daňové zaťaženie. Dopĺňajú sa.