Ďalší príspevok do diskusie o podstate verejných statkov (pozri napr. tu,
tu
a tu)
a údajnej nutnosti ich produkcie zo strany štátu priniesol nedávny požiar v Idaho USA.
„Asi sto luxusných
domov v Castle Rock (Idaho, USA)
bolo nutné okamžite evakuovať, keďže ich začal ohrozovať prudko šíriaci sa bleskom
zapríčinený lesný požiar. Národná poisťovacia spoločnosť, ktorá sa stará najmä
o bohatých obyvateľov sa v tom momente rozhodla, že treba konať
rýchlo. Poisťovňa do Wood River Valley pri Castle Rock vyslala posádku súkromných požiarnikov aby
chránili 22 domov, ktoré boli poistené na milióny dolárov.
Skupina súkromných klientov
AIG ponúka „služby na ochranu pred stratami“- no výlučne pre svojich klientov.
Súkromní požiarnici boli inštruovaní chrániť pred poškodením iba domy poistené
v AIG. Poisťovňa zabezpečila požiarnické auto a dvojčlenný tím, ktorý
poistené domy postrekoval protipožiarnym prostriedkom Phos-Chek, ktorý z lietadiel zhadzuje aj
americká lesná správa.
…
AIG pre pár rokmi zistila, že ak zoberie iniciatívu do vlastných rúk
a k poisteným domom ohrozovaným lesnými požiarmi zašle svojich
súkromných požiarnikov, ušetrí tak veľké množstvo peňazí na úhrade škôd
poisteným.“
Pri všetkých „verejných statkoch“ platí, že predtým, než sa ich produkcie
ujal štát, boli poskytované súkromnými subjektmi. Inak to nie je ani
u požiarnikov. V súčasnosti je možné nájsť súkromných požiarnikov už
len zriedka, výnimkou je Dánsko, kde údajne až 60%
trhu zabezpečuje firma Falck. Áno, je to tá istá firma, ktorá
prostredníctvom Penty
vstúpila na slovenský trh záchraniek (tak ako u nás, aj v Dánsku
Falck poskytuje ambulantné a hasičské služby financované z verejných
zdrojov. Avšak niektoré asistenčné služby (záchranné a servisné služby na
cestách), obzvlášť v susedných škandinávskych krajinách, sú hradené hlavne
zo súkromných zdrojov).
Na zamyslenie je aj proletársky ukrivdený tón, ktorým je článok písaný.
Autor si zjavne neuvedomuje, že súkromní požiarnici pri drahých domoch nie sú
prejavom „excentrického huncútstva zbohatlíkov“, ale neschopnosti štátu spĺňať
svoje základné funkcie.
Udalosť komentuje
aj Alex Tabarrok na blogu Marginal revolution:
„Poistné služby takéhoto
charakteru majú svoju dlhú históriu nielen v boji s ohňom ale aj
v potláčaní zločinu. V 18. a 19. storočí, dlho pred vznikom
štátnej polície, sa obyvatelia organizovali do združení žalobcov –
v podstate poistných klubov, ktoré hradili náklady spojené
s vyšetrovaním, odhaľovaním a trestaním zločinov. Miznúce pozostatky
tohto systému je možné vidieť ešte aj dnes, keď niektoré poisťovne najímajú
súkromných detektívov na vyšetrovanie prípadov, pri ktorých došlo k významnej
strate. Pre viac príkladov pozri Voluntary
City.“
Pre teoretické spracovanie konceptu súkromného systému
zabezpečovania obrany pozri knihu Josefa Šímu: Právo a obrana
jako zboží na trhu, ktorú je možné
za 120 Sk kúpiť aj v INESS.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
