Zmena Zákonníka práce ide proti ľuďom (Pravda)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS je neštandardné,
ak štát od zamestnávateľa, ktorý často bojuje o prežitie, žiada vyplácať
zamestnancom "odmeny bez protiplnenia". Prakticky to podľa neho prispieva
len k ďalšiemu prepúšťaniu, pretože zamestnávatelia strácajú zdroje, ktoré by
mohli použiť na výplaty zostávajúcich zamestnancov, uviedol pre Pravdu dňa 6.7.
2010.

Zmena Zákonníka práce ide proti ľuďom (Pravda)

Okamžité vyhodenie z práce, prakticky zo dňa na deň, bude
čoskoro možné aj na Slovensku. Nová vládna koalícia sa totiž v rámci
plánovaných zmien v Zákonníku práce opätovne chystá zrušiť súbeh výpovednej
lehoty a odstupného.

Zamestnanci prepustení z organizačných dôvodov tak nebudú
môcť zotrvať vo firme ešte nejaký čas po prevzatí výpovede a zároveň získať
odstupné. Kto bude chcieť peniaze, o prácu príde v podstate hneď. Kto sa
rozhodne ešte dva mesiace zostať, nedostane zasa navyše ani cent.

Koalícia tento zámer zapracovala do programových téz a
zdôvodňuje ho snahou o spružnenie trhu práce. Očakáva, že keď bude mať
zamestnávateľ pri prepúšťaní zamestnancov voľnejšie ruky, bude ich aj
ochotnejšie prijímať do práce.

Zamestnanci sa však obávajú, že sa stanú hračkami v rukách
podnikateľov, ktorí už dnes neraz obchádzajú predpisy v snahe čo najviac
ušetriť. "Odstupné vyplatené po výpovednej lehote treba chápať ako formu
odškodnenia voči zamestnancovi, ktorého prepustením si zamestnávateľ vyriešil
vlastný ekonomický problém," tvrdí predseda Odborového zväzu Chémia Juraj
Blahák.

"Zamestnanec u neho prijal prácu, spoľahol sa, že ju
nestratí a možno si vzal úver či hypotéku, ktorých splácanie si po strate
zamestnania musí riešiť iba on sám. Nemá azda nárok na aspoň malú
satisfakciu?" zdôvodňuje význam odstupného predseda Odborového zväzu
Chémia Juraj Blahák.

Zamestnávatelia majú iný názor, plány koalície vítajú. Podľa
Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov zmena uľahčí firmám
narábanie s ľudskými zdrojmi, umožní im podľa potreby rýchlo prepúšťať, ale aj
prijímať zamestnancov bez zbytočných finančných strát, čím prispeje k zvýšeniu
zamestnanosti na Slovensku.

"V mnohých prípadoch zabráni aj frustrácii prepustených
zamestnancov, ktorí v záujme získať plný finančný nárok zostávali vo firme aj
vtedy, keď ich tam už nikto nepotreboval," myslí si Hošták.

Ak nová vláda zruší súbeh odstupného a výpovednej lehoty,
zavedie sa rovnaký právny stav, aký platil po 1. júli 2003, keď sa Zákonník
práce vo veľkom rozsahu menil z iniciatívy vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka
(SDKÚ). Následne Ficova vláda túto výhodu pre zamestnancov znova zaviedla s
účinnosťou od 1. septembra 2007. Blahák zdôrazňuje, že zatiaľ nijaký nezávislý
orgán zodpovedne nevyhodnotil, či bola novela Zákonníka práce z roku 2007
prínosom, alebo brzdou zamestnanosti. Najmä keď prakticky od jej prijatia na
Slovensko dolieha hospodárska kríza. Podľa neho si aj Kaník mohol dovoliť
oklieštiť práva zamestnancov iba preto, že za jeho éry začali po príchode
zahraničných veľkopodnikateľov vznikať v štáte stovky nových pracovných miest.

Podľa Radovana Ďuranu
z inštitútu ekonomických štúdií INESS výber medzi výpovednou lehotou a
odstupným má logiku. Pripomína, že zmyslom výpovednej lehoty je chrániť
zamestnanca pred okamžitou stratou príjmu a poskytnúť mu priestor na získanie
nového zamestnania.

"Niekedy je však
pre zamestnávateľa efektívnejšie nedržať prepustenému pracovné miesto a radšej
mu vyplatiť odstupné, lenže aj vtedy má z toho prospech najmä zamestnanec,
ktorý získa dva mesiace času a zároveň odmenu za prácu, ktorú nevykonal,"
uviedol Ďurana.

Za neštandardné
označil, ak štát od zamestnávateľa, ktorý často bojuje o prežitie, žiada
vyplácať zamestnancom "odmeny bez protiplnenia". "Prakticky to
prispieva len k ďalšiemu prepúšťaniu, pretože zamestnávatelia strácajú zdroje,
ktoré by mohli použiť na výplaty zostávajúcich zamestnancov," dodal
Ďurana.

Pri sporoch, či má Zákonník práce viac chrániť zamestnancov,
alebo firmy, odborníci pripomínajú, že jeho prvoradým cieľom má byť zvýšenie
zamestnanosti. Rovnako dôležité je podľa nich naštartovať trh práce, aby
prepustení mali alternatívu. Zdôrazňujú, že zamestnanci by tiež mali dostať
väčšie šance vybojovať si potrebnú ochranu na úrovni podnikov prostredníctvom
kolektívnych zmlúv.

Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Moniky
Čambalíkovej by mal Zákonník práce upraviť len základný sociálny štandard a
viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávanie. Úspech vyjednávania však podľa
nej podmieňuje silná odborová organizácia, ktorú aktívne podporuje čo najviac zamestnancov
daného podniku.

Na Slovensku má podľa Blaháka asi len 35 percent domácich
firiem kolektívnu zmluvu, kým v škandinávskych krajinách takmer každá.
"Napríklad v Dánsku síce majú veľmi krátku výpovednú lehotu, ale odstupné
a dávky v nezamestnanosti niekoľkonásobne vyššie ako u nás," uviedol ďalší
rozdiel.

Problémom je podľa neho aj nízka dôveryhodnosť odborov.
Konfederácia odborových zväzov neraz slúžila skôr funkcionárom ako výťah do
politiky, než ako organizácia bojujúca za práva zamestnancov. "Pohľad na
odbory je stále zdeformovaný socializmom. Pre mnohých sú odborári stále iba tí,
čo na Vianoce rozdávajú pracujúcim čokoládové kolekcie a na MDŽ ženám červené
karafiáty. V nijakej škole sa o zmysle či histórii vzniku odborov nedozviete
ani slovo," uviedol Blahák.

Čo prinesie zrušenie súbehu výpovednej lehoty a
odstupného

zamestnanci si budú musieť vybrať – buď využijú
dvojmesačnú výpovednú lehotu a za prácu dostanú riadnu mzdu, alebo odídu ihneď
a získajú dvoj–, prípadne ak pre fi rmu pracovali päť a viac rokov až
trojmesačné odstupné

zamestnávatelia dokážu zamestnancov prepustiť ľahšie
a s nižšími nákladmi, pružnejšie a podľa množstva objednávok ich však budú môcť
aj prijímať

zamestnanci sa po zrušení súbehu ocitnú v nevýhode, ak
štát zároveň nenaštartuje trh práce a po prepustení si nebudú môcť rýchlo nájsť
nové zamestnanie

odborníci odporúčajú, aby štát garantoval
zamestnancom len základný štandard (buď výpovedná lehota, alebo odstupné),
zároveň by však podľa nich mal dostal väčší priestor sociálny dialóg priamo vo
firmách, ktorý by zamestnancom umožnil dohodnúť si v kolektívnych zmluvách aj
ďalšie benefity v závislosti od momentálnej fi remnej kondície (SP)

Pravda
| 6. júla 2010, Soňa Pacherová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards