Analytici: Európa by mala šetriť aj na úkor oživenia ekonomiky (ČTK, SME)

Najväčším rizikom dlhodobo veľkých deficitov verejných
financií je prudký nárast nákladov na financovanie štátneho dlhu alebo vysoká inflácia,
upozornil pre ČTK dňa 5.7. 2010 Juraj Karpiš z INESS. Ako ďalej povedal, ak im
chcú politici zabrániť, je nutné, aby začali s úspornými opatreniami.

Analytici: Európa by mala šetriť aj na úkor oživenia ekonomiky (ČTK, SME)

BRATISLAVA. Európske štáty by mali znižovať svoje výdavky aj
napriek tomu, že by šetrenie mohlo negatívne ovplyvniť oživovanie ekonomík
zasiahnutých hospodárskou krízou. Zhodli sa na tom analytici, ktorých oslovila
ČTK. Spojené štáty nedávno vyzvali Európu, aby zvážila svoje plány na
razantné škrty.

Výdavky vlád môžu prispieť k zvýšenému dopytu, a tým
podporiť rast hospodárstva. Viaceré štáty sú však zadĺžené do takej miery, že
bez spomalenia tempa tvorby dlhov sa môžu podľa odborníkov dostať do ťažkostí,
akým čelí bankrotom ohrozované Grécko.

"Pre niektorých členov eurozóny je už zadlženie
neúnosne vysoké a náklady na úroky tiež," poznamenal Vladimír Baláž z
Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Výdavky na sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo či budovanie
infraštruktúry boli v mnohých európskych krajinách v predchádzajúcich obdobiach
také vysoké, že vlády sa zadlžovali aj v čase hospodárskeho rastu. Napríklad
Taliansko už dlhuje viac peňazí, než dokáže vyprodukovať jeho ekonomika za celý
rok, nad hranicou sedemdesiatich percent hrubého domáceho produktu je verejný
dlh aj v najsilnejšom európskom štáte - Nemecku.

Španielsko, Portugalsko, ale aj Británia či Nemecko už
ohlásili plány znižovať verejné výdavky. "Najväčším
rizikom dlhodobo veľkých deficitov verejných financií je prudký nárast nákladov
na financovanie štátneho dlhu alebo vysoká inflácia," upozornil Juraj
Karpiš z bratislavského mimovládneho inštitútu INESS. "Ak im chcú politici
zabrániť, je nutné, aby začali s úspornými opatreniami," dodal.

V prípade, že by štáty v Európe nezačali razantne šetriť a
nevyhli sa bankrotu, vlády by už nemali peniaze nielen na podporu ekonomiky,
ale napríklad ani sociálnu pomoc. "Úplne by sa zmenili predstavy o
fungovaní sociálneho štátu v Európe a terajší model vzťahov v spoločnosti,
najmä čo sa týka garantovania verejných služieb v školstve, zdravotníctve a
penzijnom poistení," pripomenul Baláž.

SME
5. 7. 2010 10:58 | Copyright © ČTK
2010

Hospodárske
noviny, 5.7. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards