Veľká časť EÚ podľa odborníkov schudobnie (ČTK, SME, HN)

Ako povedal pre ČTK dňa 25.4. 2010 Juraj Karpiš z INESS,
Slovensko by sa mohlo s nepriaznivým trendom poklesu bohatstva vyrovnať
jednoduchšie než ďalšie štáty. Krajina je chudobnejšia než pôvodní členovia EÚ,
čo naďalej ostáva lákadlom pre investorov. Slovensko už navyše má skúsenosti s
reformami, ktoré sa negatívne dotkli niektorých ľudí. Je však otázne, či si
tieto výhody udrží, povedal.

Veľká časť EÚ podľa odborníkov schudobnie (ČTK, SME, HN)

BRATISLAVA. Veľká časť Európskej únie v nasledujúcich rokoch
pre vysokú zadlženosť štátov schudobnie. Zhodli sa na tom viacerí odborníci,
ktorých ČTK oslovila.

S dlhmi sa totiž podľa nich nemožno vyrovnať bez toho, aby
ich splácanie nepriaznivo nepocítili obyvatelia. Politici, nielen na Slovensku,
však napriek tomu neraz sľubujú zlepšenie života ľudí a viac sociálnych výhod.

Dlhy štátov EÚ rástli už pred vypuknutím svetovej
hospodárskej krízy. Po jej nástupe sa zvýšila aj nezamestnanosť, čím sa znížili
príjmy vlád využívané aj na vyplácanie dôchodkov či sociálnych dávok.

Počet ľudí v dôchodkovom veku v únii navyše stále rastie,
čím sa zároveň zvyšujú náklady na penzie, ale aj zdravotnú starostlivosť. Keďže
podľa odborníkov už v Európe nemožno očakávať taký vysoký rast ekonomiky ako v
období pred krízou, životný štandard mnohých obyvateľov EÚ sa zníži.

"Dôchodky a iné
sociálne dávky sa pravdepodobne budú musieť obmedziť, ak sa má zabrániť kolapsu
a nekontrolovateľnému rastu dlhu," povedal analytik bratislavského
mimovládneho inštitútu INESS Juraj Karpiš. Mnoho ľudí si tak už nebude môcť
kúpiť toľko tovarov a služieb, ako v súčasnosti
.

"Väčšina Európanov asi skutočne schudobnie,"
pridal sa český sociológ z Ostravskej univerzity Jan Keller, ktorý sa dlhodobo
venuje problematike rozdelenia bohatstva v spoločnosti.

Nepriaznivé dopady na životy množstva ľudí predpokladá v
nasledujúcom období aj Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej
akadémie vied.

"Demografický vývoj smeruje k tomu, že štát bude
poskytovať len základný balík sociálnych služieb v rámci verejného poistenia,
teda dôchodok na úrovni sociálneho minima, základnú zdravotnú starostlivosť a
podobne," poznamenal. V súčasnosti je napríklad priemerný mesačný starobný
dôchodok asi 350 eur, životné minimum dosahuje 185 eur.

Vážnym ekonomickým problémom čelí už v tomto období Grécko.
Tamojšia vláda sa rozhodla s vysokou zadlženosťou bojovať zmrazením penzií,
znížením platov v štátnej správe či zvyšovaním daní. Napriek tomu si
juhoeurópsky štát potrebuje peniaze naďalej požičiavať. Ekonómovia sa obávajú,
že do podobnej situácie sa môže dostať aj Španielsko či Portugalsko.

Slovensko by sa podľa
Karpiša mohlo s nepriaznivým trendom vyrovnať jednoduchšie než ďalšie štáty.
Krajina je chudobnejšia než pôvodní členovia EÚ, čo naďalej ostáva lákadlom pre
investorov. Slovensko už navyše má skúsenosti s reformami, ktoré sa negatívne
dotkli niektorých ľudí. Je však otázne, či si tieto výhody udrží, povedal
analytik.

Predstavitelia politických strán síce pred júnovými parlamentnými
voľbami hovoria o potrebe šetriť, zároveň však sľubujú ďalšie sociálne výhody,
ako zvýšený štátny príspevok na materskej dovolenke či trinásty dôchodok.

SME
25. 4. 2010 13:26 | Copyright © ČTK 2010

Hospodárske
noviny, 26.4. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards