Slovenská vláda mohla šetriť viac. Dlh rýchlo narastá (Aktuálne.sk)

Zadlženie štátu nemuselo byť až také veľké, keby
súčasná vláda hospodárila rozumnejšie. Škrtať sa dalo vo viacerých oblastiach. Vláda
nešetrila na mzdových výdavkoch rozpočtových organizácií, neznížila ani počet
úradníkov tak, ako premiér ohlasoval, povedal pre Aktuálne.sk Radovan Ďurana z INESS
dňa 7.4. 2010.

Slovenská vláda mohla šetriť viac. Dlh rýchlo narastá (Aktuálne.sk)

Bratislava - Súčasná vláda bola počas krízy príliš
rozhadzovačná. Štátny dlh Slovenska v posledných dvoch rokoch narastal.
Analytici však upozorňujú, že až v takej miere sa zväčšovať nemusel. Šetriť sa
dalo viac.

Na čom sa dalo šetriť

Zadlženie štátu
nemuselo byť až také veľké, keby súčasná vláda hospodárila rozumnejšie. Škrtať
sa dalo vo viacerých oblastiach. "Vláda nešetrila na mzdových výdavkoch
rozpočtových organizácií, neznížila ani počet úradníkov tak, ako premiér
ohlasoval," povedal pre Aktuálne.sk riaditeľ Inštitútu ekonomických a
spoločenských analýz INESS Radovan Ďurana.

Súčasná vláda bola príliš rozhadzovačná aj podľa
Republikovej únie zamestnávateľov. "Sme veľmi nespokojní s tým, ako
zaobchádza s verejnými financiami. To ako sa verejné financie vyvíjajú, je
varovný trend. Vláda bola až príliš rozšafná," varoval Marián Jusko,
prezident RÚZ.

"Treba urobiť opatrenia teraz, kým je to menej
bolestivé," odporúča slovenskej vláde. "Uľaviť si na dva tri roky a
potom v krátkom čase si uťahovať opasky je nebezpečné," dopĺňa Jusko.

Radovan Ďurana
kritizuje aj verejné obstarávania za garnitúry Roberta Fica. Súčasná vláda
podľa neho na verejných obstarávaniach nešerila, rovnako nehospodárne
nakupovala aj tovary a služby. "Okrem toho nezaviedla centrálne
obstarávanie ani centrálnu správu nehnuteľností," dodal Ďurana.

Úsporu verejných financií by podľa Emílie Sičákovej-Beblavej
z Transparency International priniesla aj transparentnosť vo verejnom
obstarávaní.

Dlhy Slovenska

V porovnaní s ostatnými krajinami bol dlh Slovenska nižší
ako v ostatných európskych krajinách. "Máme druhý najnižší dlh v eurozóne,
kým priemerný verejný dlh je niekde okolo 80 percent," podotkol premiér
Robert Fico počas predstavenia volebného programu strany Smer-SD.

Štátne zadlženie Slovenska bolo vlani podľa odhadov pod
priemerom celej Európskej únie. "Je však potrebné podotknúť, že Slovensko
ako jedna z mála krajín nemusela vynakladať miliardy eur na záchranu bankového
sektora," povedal pre Aktuálne.sk Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.

Ján Oravec z RÚZ však upozorňuje aj na to, že tempo rastu
dlhu je na Slovensku najvyššie z okolitých krajín.

Ešte v roku 2008 sa Slovensko tešilo s verejného dlhu vo
výške 27,7 percenta HDP. "Počas týchto dvoch ťažkých rokov sa však výška
slovenského verejného dlhu môže vyšplhať nad 40 percent HDP. Tempo rastu
zadlženia je dôvodom na zbystrenie pozornosti a včasné uskutočnenie
nevyhnutných konsolidačných opatrení," upozornil Vladimír Vaňo, analytik
Volksbank Slovensko.

Skrytý dlh

Ďalším problémom, na ktorý v súvislosti so štátnym dlhom
upozorňuje napríklad aj Republiková únia zamestnávateľov, je skrytý dlh.

Podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy sa v
takomto dlhu ukrývajú aj PPP projekty. Peter Goliaš z INEKO upozorňuje na
webovej stránke inštitútu na to, že projekty zaťažia štátny rozpočet v
budúcnosti.

Podpísané PPP projekty zvyšujú podľa Goliaša verejný dlh
zhruba o desať percent hrubého domáceho produktu. "Ak teda ministerstvo
financií očakáva, že oficiálny dlh v tomto roku prekročí 40 percent HDP, po
započítaní PPP projektov sa dostaneme cez 50 percent HDP."

Zneužívanie krízy

Na Slovensku, ale aj v ostatných európskych krajinách sa
kríza podľa analytikov často zneužíva na plytvanie verejnými financiami.

"Pekným príkladom sú štátne dotácie pre určité sektory
ako je šrotovné či trh s bývaním. Tie pre ľudí zatraktívňujú produkty sektorov,
v ktorých sa buď vyrába neefektívne ako napríkad v automobilovom priemysle, alebo
sú ceny stále nafúknuté ako v stavebníctve, na úkor ďalších sektorov, v ktorých
dokážu spoločnosti hospodáriť efektívnejšie," hovorí Boros.

Na neefektívnosť protikrízových opatrení súčasnej vlády
upozornili analytici už skôr. Najviac kritizovanými krokmi v boji proti kríze
odborníci považujú šrotovné a sociálne podniky.

Stanislava Luppová

Aktuálne.sk,
7.4. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards