Máme čakať ďalšiu krízu? (Denník Postoj)

 Juraj Karpiš odpovedal 29.1.2016 v ankete Denníka Postoj ohľadom pravdepodobnosti príchodu ďalšej krízy. 

Máme čakať ďalšiu krízu? (Denník Postoj)

 Tentoraz sme v našej ankete oslovili najvýznamnejších slovenských ekonómov.
Piatim ekonómom sme položili tieto dve otázky:

Hoci na juhu Európy je situácia naďalej veľmi ťažká, zdá sa, akoby eurokríza už pominula, aj na Slovensku zažívame v posledných rokoch rast. Čo čaká ekonomiku? Obdobie síce pomalšieho, ale stabilného rastu alebo je to falošný dojem a opäť môže nastať výbuch a hospodársky prepad?

Čo je podľa vás hlavný ekonomický problém Slovenska?

 

Ľuboš Pástor, profesor finančnej ekonómie na University of Chicago, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska

1. To, žiaľ, nikto s istotou nevie. Za pravdepodobnejší považujem ten optimistickejší scenár, ale stať sa môže všeličo. Potenciálne rozbušky sú aj v Európe, ako napríklad Grécko alebo Schengen, aj mimo nej, ako napríklad Čína alebo krajiny, ktorých rozpočty sú závislé od ceny ropy. Táto nadmerná miera neistoty o budúcom globálnom vývoji sa už od začiatku roka prejavuje prudkými a prevažne negatívnymi pohybmi na finančných trhoch.

2. Dlhodobá nezamestnanosť vo vybraných regiónoch. Ak môžem pridať zopár ďalších problémov, spomeniem slabú vymožiteľnosť práva, nízku kúpyschopnosť obyvateľstva, nedostatočne diverzifikovanú priemyselnú štruktúru a neadekvátnu infraštruktúru.

 

Juraj Kotian, hlavný analytik Erste Group pre strednú a východnú Európu

1. Aj keď rast máme oveľa viac diverzifikovaný, a teda menej zraniteľný než v predchádzajúcich rokoch, nedá sa hovoriť o tom, že by sme boli naspäť v normále. Prostredie nízkych úrokových sadzieb a masívne nákupy dlhopisov centrálnou bankou ušetrili zadlženým vládam nemalé peniaze, kúpili čas na realizáciu reforiem, ale v praktickej rovine zároveň aj znížili tlak na politikov, aby ich prijímali. Sme ako pacient, ktorý sa napcháva analgetikami a myslí si, že keď to nebolí, tak tú operáciu otvorenej zlomeniny možno odložiť. Európa a aj Slovensko potrebujú reformy ako soľ, a ak ich nebudú robiť, zostanú pripútané na lôžku nevýrazného rastu na ďalšie desaťročia. Pokiaľ sa vlády financujú za negatívne výnosy, tak ešte sme ďaleko od normálu.

2. Nízka flexibilita a veľké bariéry na trhu práce, ktoré znemožňujú najmä sociálne slabším skupinám zamestnať sa. Obavy o sociálnu situáciu a sťažený návrat na trh práce tak majú za následok aj nízku pôrodnosť, ktorej negatívne dôsledky začnú pociťovať verejné financie, a teda aj všetci obyvatelia Slovenska už o desať až pätnásť rokov. Aj preto bude v blízkom čase nutné verejné financie ešte raz poriadne prekopať. Hlavným kritériom by malo byť dosiahnutie čo najlepšieho pomeru kvality poskytovaných verejných služieb k ich cene v rámci priorít, ktoré by mali byť jasne komunikované.

 

Ján Tóth, viceguvernér Národnej banky Slovenska

1. Stať sa môže všeličo, ale zatiaľ nie je dôvod byť príliš pesimistický. Na druhej strane nie je dobré sa ani uspokojiť so stabilne nižším rastom, lebo to znamená pomalšie dobiehanie životnej úrovne.

2. Historicky aj v súčasnosti je to stále nezamestnanosť. Dvojciferné čísla nezamestnanosti by nemali byť akceptovateľné. Okrem aktuálnej nezamestnanosti prameniacej zo slabšieho dopytu sa treba venovať aj znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti. Kvalita podnikateľského prostredia spolu so vzdelávaním a verejnými službami by mohli pomôcť.

 

 

Ján Kovalčík, analytik, INEKO

1. V najbližších rokoch je pravdepodobnejší rast. Ale s neistou perspektívou. Nie je totiž výsledkom reforiem, ktoré potrebujeme, ak chceme rásť dlhodobo a udržateľne. Naopak, je živený dočasnými stimulmi – cez eurofondy a cez umelo nízke úroky, ktoré lákajú firmy i jednotlivcov viac investovať a utrácať. Priaznivé roky rastu z lacných peňazí treba využiť na zefektívnenie fungovania štátu, skvalitnenie súdnictva, vzdelávania, zdravotníctva či iných verejných služieb. A tiež zlepšenie podmienok podnikania a zamestnávania ľudí. Krajiny, ktoré tak urobia, môžu rásť dlhodobo a aj prípadné budúce šoky zvládnuť lepšie. Naopak, krajiny, ktoré sa uspokoja so sociálnymi balíčkami a riešením nezamestnanosti cez dotované miesta a investičné stimuly, budú zraniteľnejšie a v budúcnosti sa nevyhnú prepadu či stagnácii.

2. Únos štátu – ľuďmi, ktorých víziou nie je dobre spravované, prosperujúce Slovensko, ale moc a jej zneužívanie na ekonomický prospech. Krajinu riadia ľudia, ktorí zbohatli na obchodoch so štátom a nič nenasvedčuje, že by v tom mienili prestať. Aj mlčanie či podporu ostatných si kupujú rozdávaním verejných zdrojov. Predražené a nezriedka celkom zbytočné nákupy či investície vysávajú každoročne enormné zdroje, za ktoré by sme mohli mať slušne zaplatených a motivovaných učiteľov, zdravotníkov i úradníkov a dostávať podstatne kvalitnejšie služby.

 

 

Juraj Karpiš, ekonóm a publicista, INESS

1. Ak považujeme krízu za akútnu hrozbu rozpadu finančného systému, tak naozaj došlo v Európe po lete 2012 k jej ústupu. Problémy, ktoré viedli k vzniku fenoménu krízy, sa však nevyriešili a ďalej pretrvávajú. Môžeme hovoriť o konci dlhovej krízy v čase, keď sú dlhy krajín výrazne vyššie, než boli, keď kríza prepukla? Zdanie pokoja a udržateľnosti súčasného stavu zabezpečuje nadpráca centrálnej banky. Tá prisľúbila nielen garantovanie štátnych dlhopisov problematických členských krajín, ale dokonca ich za novovytvorené peniaze každý mesiac nakupuje, čím pomáha politikom financovať chod štátov. Ak dôjde k zvýšeniu umelo nízkych úrokov, je pravdepodobné, že sa v systéme opäť objavia veľké problémy.

2. Problémom celej Európy je nízky rast a vysoká nezamestnanosť. Vysoká nezamestnanosť je aj sedem rokov po oficiálnom konci krízy najväčším problémom na Slovensku. Zvyšovanie daní a zhoršovanie podnikateľského prostredia v posledných rokoch viedli k tomu, že nezamestnanosť neklesala tak rýchlo, ako by sme si priali. Zo Slovenska síce nemôžeme vyriešiť problémy rastu zvyšku Európy, no môžeme rozviazať doma našim ľuďom, aby mohli vo svojej práci a podnikaní flexibilnejšie reagovať na rýchlo meniace sa ekonomické prostredie. Nástroje sú známe, no zatiaľ z väčšej miery ignorované: liberalizácia zákonníka práce, zníženie daňovo odvodového zaťaženia a odstránenie veľkej časti regulácií a administratívnych bariér malých a stredných podnikateľov.

Denník Postoj, 29.1.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards