Firmám, ktoré dostali eurodotácie, narástli krídla

Magazín Trend sa vo svojom článku o európskych dotáciách pre firmy odvolal na riešenia pre podnikateľské prostredie, ktoré presadzuje INESS. 12.7.2018.

Firmám, ktoré dostali eurodotácie, narástli krídla

V Kolte pri Nových Zámkoch je stavebná firma, ktorej výnosy každým rokom rastú o desiatky percent. Firma Agrorolstav získala eurodotáciu, z ktorej vybudovala miešareň betónových zmesí. „Dovtedy sme ich boli nútení nakupovať na trhu, čo nás znevýhodňovalo oproti konkurencii alebo ich miešať priamo na stavbe, čo si vyžadovalo veľa pracovnej sily a predlžovalo to aj realizáciu stavieb,“ hovorí majiteľ firmy Roland Szabó. Vďaka investícii do miešarne sa spoločnosť mohla viac zapájať do verejných obstarávaní a podieľať sa aj na väčších stavbách. Bez podpory z fondov Európskej únie by to podľa R. Szabóa nebolo možné. Investíciu by pravdepodobne nezrealizovali, lebo by si ju ako malá firma nemohli dovoliť. Spoločnosť získala dotáciu z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR). Keďže od jeho skončenia už prešli dva roky, TREND sa v spolupráci s portálom Finstat pozrel na to, ako sa darí podnikom, ktoré tento program využili. Špeciálne sme sa zamerali na 834 firiem, ktoré získali podporu vyše 100-tisíc eur. Jeden zo záverov je, že sa im darí spravidla veľmi dobre. V priebehu dvoch rokov, počas ktorých sa europrojekt dokončil, im vzrástli výnosy až o 63 percent, a to z 2,4 na 3,9 miliardy eur. Celková suma dotácií, ktorú získali, bola 677 miliónov eur. Nárast tržieb tak bol oproti nej viac ako dvojnásobný. Porovnávali sme údaje z roku pred dokončením investície s údajmi za rok po jej finalizácii. Brali sme teda do úvahy vývoj za dva roky. Mediánový rast, čiže ten, ktorý dosahuje firma uprostred rebríčka, bol pritom približne 23 percent.

 

Výrazný rast v úvode

Najvýraznejšie vzrástli firmám výnosy v roku, keď sa projekt dokončil. Vo výnosoch bola totiž zarátaná dotácia. Tá sa podľa ministerstva financií účtuje do rovnakého obdobia ako súvisiace náklady. Raketový rast v danom roku sa preto nedá automaticky považovať za úspech, lebo bol skreslený o verejnú podporu. Dôležité je, že výnosy rástli aj naďalej, v prvom aj v druhom roku po dokončení projektu. V týchto číslach by už verejná podpora nemala zohrávať významnú úlohu. V ďalších rokoch však už bol rast výnosov len veľmi mierny, porovnateľný s rastom tržieb v celom priemysle podľa Štatistického úradu SR. Obava, že firmy peniaze vyčerpajú a potom skrachujú, nie je úplne na mieste – podporené projekty boli väčšinou udržateľné. Avšak skokový nárast výnosov bol len záležitosťou krátkeho obdobia po realizácii. Potom sa už nezopakoval. Nie je teda vylúčené, že časom sa podporené firmy ukážu ako menej vitálne oproti tým, ktorým štát nepomohol.

 

V turizme to sype menej

Výsledky firiem tiež naznačujú, že niektoré odvetvia sú náročnejšie na dotácie a iné zase dokážu v prepočte na výšku dotácií generovať vyššie výnosy. Napríklad v cestovnom ruchu boli celkové výnosy v roku po dokončení projektu len o málo vyššie ako vyčerpaná dotácia. Vo výrobných odvetviach boli vyššie mnohonásobne. Najvyššie dosahovali odvetvia predaj a údržba vozidiel, automobilový priemysel, elektrotechnika, drevo a papier, kovovýroba a hutníctvo, chémia a plasty. Pomer výnosov k výške grantu môže indikovať, ktorým odvetviam sa oplatí pomáhať viac a ktorým menej. Z porovnania regiónov nevyplýva jasný záver, kde sa uplatnili granty lepšie a kde horšie. Vyšší percentuálny rast mali najmä firmy v Bratislavskom kraji, čo však môže byť skreslené viacerými špecifikami – ich veľkosťou, pôsobnosťou aj v iných regiónoch a podobne. Bratislavské firmy majú navyše lepšiu východiskovú pozíciu a v zásade nepotrebujú granty tak ako firmy v chudobnejších regiónoch. Menej priaznivé výsledky majú spoločnosti s najväčšími dotáciami. V dvadsiatke najväčších grantov dominujú také, ktorých ročné výnosy sú výrazne nižšie ako poskytnutá dotácia. V celej vzorke je to opačne. Na jedno euro dotácií pripadá v celej vzorke šesť eur výnosov.

 

Príbeh z Medzeva

TREND oslovil zhruba dvadsať firiem, ktoré dosiahli najvyšší rast výnosov, a rovnaký počet tých, ktorým príjmy najviac padli. Výrazný rast výnosov zaznamenala aj firma Kolonial Košice v Medzeve. Venuje sa spracovaniu a povrchovej úprave plechov. Spoločnosti stúpli príjmy z desiatok tisíc eur v roku 2014 na vlaňajšie takmer dva milióny eur. Firma v regióne s vysokou nezamestnanosťou zamestnala 45 ľudí, z toho desať zo susednej rómskej osady. Predseda predstavenstva firmy Ladislav Drábik hovorí, že bez dotácie by do projektu nešli, lebo by bol príliš riskantný. Majitelia firmy ešte v roku 2010 zrekonštruovali halu a administratívnu budovu v Medzeve s tým, že uvažovali o viacerých možnostiach, ako ich využiť. „Riziko investovania a neistá situácia na trhoch nás viedli k tomu, že sme nerozbehli žiadnu produkciu,“ uviedol pre TREND spolumajiteľ firmy. Rozhýbali sa vďaka grantu, ktorý bol zameraný na zapojenie marginalizovanej rómskej komunity. Bez neho by výrobu nikdy nenaštartovali. Podľa L. Drábika by to bolo príliš riskantné. „Prax ukázala, že nábeh produkcie a tržieb trval niekoľko rokov. Až v roku 2017 sa nám podarilo preklopiť podnikanie do plusových čísel.“ Osoba s menom L. Drábik bola v minulosti členom vedenia a akcionárom košických VSŽ v problematickom období Mečiarovej vlády. Či ide o tú istú osobu alebo zhodu mien, sa do uzávierky nepodarilo zistiť.

 

Pokles nemusí byť problém

Ak niekomu výnosy klesli, nemusí to nevyhnutne znamenať, že ich projekt dopadol zle. Napríklad spoločnosť Siroň plus získala dotáciu na vybudovanie penziónu v Detve. Následne jej poklesli výnosy z troch miliónov eur na polovicu. Konateľka spoločnosti Janka Fekiačová vysvetlila, že ich hlavnou činnosťou bolo stavebníctvo, ktoré sa dostalo do krízy. Penzión podporený z eurofondov podľa nej úspešný je. „Zhodnotili sme nehnuteľnosť aj v záujme mesta. Vytvorili sme asi nových dvadsať pracovných miest, prispeli sme k rozvoju spoločnosti, diverzifikovali sme našu podnikateľskú činnosť,“ uviedla J. Fekiačová. Výnosy po realizácii projektu výrazne klesli aj spoločnosti Suzar v Považanoch pri Novom Meste nad Váhom. Tá projektuje, vyrába a montuje sušiarne reziva. Konateľka firmy Jana Glasnáková však hovorí, že pád výnosov v roku 2016 bol daný len tým, že v predchádzajúcich dvoch rokoch mali enormne vysoké výnosy pre niekoľké veľké zákazky. „V roku 2016 sme vlastne klesli na náš priemer,“ uviedla pre TREND J. Glasnáková. V rámci projektu kúpili stroje, ktoré zefektívnili výrobu. „Hlavným prínosom projektu bolo, že sme väčšinu produkcie presunuli z kooperácií do vlastnej výrobnej haly a nemusíme teraz strácať čas prevozom materiálov do iných firiem a čakaním na polotovary,“ uviedla J. Glasnáková. Osudmi firiem teda zamiešali aj iné faktory, nielen eurofondy. Dôležité však je, že drvivá väčšina zaznamenala nárast výnosov, len pri zhruba 150 firmách z 834, teda v 18 percentách prípadov, bol vývoj opačný. A ani to nemusí nevyhnutne znamenať, že projekt bol prepadák.

 

Dotácie: áno alebo nie

Bolo teda dotovanie z eurodotácií dobrým nápadom? J. Fekiačová z detvianskej firmy hovorí, že v ich prípade to vhodné bolo. V Detve a okolí podľa nej chýbali ubytovacie zariadenia. „V roku 2011, keď sme otvárali Penzión Siroň, bol v našom meste jedine hotel Detva, ktorý bol a bohužiaľ stále je v dezolátnom stave.“ Fondy EÚ podľa jej slov v regióne prispeli k hospodárskemu rastu a rozvoju cestovného ruchu. Síce priniesli i konkurenciu, ktorá ovplyvnila aj ich penzión, no nie dramaticky. J. Glasnáková z firmy, ktorá vyrába sušiarne, si myslí, že myšlienka príspevkov je dobrá, ale systém príliš komplikovaný. „Preto by sme do takéhoto projektu už nešli.“ Príspevok vyše 100-tisíc eur vybavovali tri roky. Súčasťou boli dve kolá verejného obstarávania, čoho výsledkom sa stali podľa nej obrovské kopy zbytočných papierov a byrokratickej mašinérie. Kontroly boli navyše zamerané na nepodstatné chyby, pre ktoré sú potom projekty zastavené, prípadne zrušené. Aj R. Szabó si myslí, že fondy EÚ sú nevyhnutné na zvyšovanie konkurencieschopnosti súkromného sektora a na zmenšovanie rozdielov medzi bohatšími a novými členskými štátmi EÚ. „Záleží len na tom, ako sú nastavené kritériá na podporu jednotlivých projektov, aká je ich udržateľnosť a akú prinesú pridanú hodnotu aj pre spoločnosť.“ Selektívna podpora pre niektoré firmy má aj svoje negatíva, ktoré zvyknú pripomínať zástupcovia podnikateľských zväzov a ekonomických mimovládok. Najmä z pohľadu firiem, ktoré dotáciu nezískajú. Príkladom je konkurencia dvoch penziónov, z ktorých jeden dotáciu získa a druhý nie. Inštitút INESS je proti selektívnej podpore niektorých firiem a presadzuje skôr plošné opatrenia, napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov. Často sa hovorí aj o právnej neistote, čoho dôkazom sú zdĺhavé obchodné spory s neistým koncom. Ekonomické témy v spoločnosti rezonujú menej ako pred zhruba ôsmimi rokmi, keď sa na Slovensko preliala hospodárska kríza. Preto sa aj rozumné zmeny v nastavení podnikateľského prostredia ťažšie presadzujú. Ani rušenie alebo obmedzenie podpory pre súkromné firmy nie je reálne. Ale ak chce vláda dosiahnuť lepšie výsledky, nezaškodí sa z času na čas obzrieť naspäť. Analýza TRENDU a portálu Finstat na základe vývoja výnosov firiem ukázala, že menej efektívne sú najväčšie granty, že dotácie do výroby majú lepšie výsledky ako podpora turizmu a že sa treba sústrediť radšej na firmy, ktoré by sa bez verejnej podpory nevedeli rozbehnúť. Veľkopodnikatelia môžu investovať z vlastných zdrojov a majú aj prístup k bankovým úverom. Nie sú teda odkázaní na eurofondy.

 

Veľké granty skončili aj u oligarchov

Výnosy ich projektov boli oproti výške dotácie výrazne nižšie. Zlým príkladom využitia eurofondov sú giganické projekty, na ktoré ministerstvo hospodárstva posielalo až šesť miliónov eur. Časť z nich skončila v etablovaných priemyselných firmách, ktoré to skôr alebo neskôr na daniach a prostredníctvom zamestnanosti štátu vrátia. Významná časť však smerovala aj do spoločností, za ktorými stáli alebo stoja oligarchovia a ich výnosy v pomere k výške dotácie sú v porovnaní s celou vzorkou oveľa nižšie. V rámci nej dosiahli výnosy šesťnásobok výšky grantu. Firmy z prvej dvadsiatky pritom generovali v pomere k dotácii oveľa nižšie príjmy. V prípade spoločností z portfólia FPD, ktorú ovláda veľkopodnikateľ Anton Siekel, sa výnosy pohybovali na úrovni pätiny. Pri RJ Development, v ktorej mal minoritný podiel podnikateľ spájaný so Smerom-SD Jozef Brhel, boli na úrovni tretiny získaného grantu. RJ Development dostala absolútne najvyššiu eurodotáciu v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR). Firmu zakladali ľudia blízki J. Brhelovi, podnikateľ sa k nej oficiálne priznal až neskôr. Výška dotácie bola šesť miliónov eur.

 

Výkupné ceny ako bonus

O pár tisíc eur menej získala firma, za ktorou vlastnícky stoja skupiny okolo Jána Sabola a Oszkára Világiho. Výskumno-realizačný ústav obnoviteľných zdrojov energie mal piatu najvyššiu dotáciu. RJ Development aj výskumno-realizačný ústav dostali okrem eurofondov aj ďalšiu verejnú podporu – garantované výkupné ceny takmer 400 eur za megawatthodinu elektriny. Trhová cena sa pritom dlhodobo pohybuje na úrovni približne štyridsať eur. Počas 15 rokov sa firmám na garantované ceny skladajú odberatelia elektriny. Sú súčasťou faktúr za energie. Podpora týchto firiem aj z eurofondov bola zrejme z pohľadu štátu zbytočná. Projekty by boli vysoko ziskové a návratné aj bez nich. J. Brhel mal v prvej dvadsiatke najväčších grantov aj firmu Najpi, ktorá ťaží a spracováva piesok. Podľa hovorcu Brhelovej skupiny Patria Invest Juraja Puchého RJ Development žiadala o eurofondy v súlade s podmienkami stanovenými pre všetkých uchádzačov. „Spoločnosť Najpi počas obdobia, keď bola vlastnená podnikateľskou skupinou okolo J. Brhela, nezískala žiadne eurofondy,“ uviedol J. Puchý.

 

Viacnásobne úspešný A. Siekel

Až tri veľké eurofondové projekty z prvej dvadsiatky skončili v rukách skupiny FPD, ktorú ovláda A. Siekel. Celková hodnota všetkých troch dotácií bola 15,4 milióna eur a zahŕňala rekonštrukciu tatranského hotela Sliezsky dom, vybudovanie strediska Salamandra v Štiavnickych vrchoch a rekonštrukciu hotela Minerál v Dudinciach. FPD sa hlásila aj k spoločnosti Milenium Trading, ktorá za zvláštnych okolností získala 14-miliónovú dotáciu z Operačného programu Životné prostredie. Zo všetkých súkromných firiem v rámci všetkých operačných programov to bolo suverénne najviac. Firma neplní svoje záväzky, čo sa týka objemu spracovaného plastového odpadu, a keď od nej ministerstvo životného prostredia žiadalo naspäť dotáciu, spoločnosť požiadala o reštrukturalizáciu. V prvej dvadsiatke sú aj dve lyžiarske strediská. To väčšie rozbiehal a neskôr predal podnikateľ blízky J&T Roman Weck. Jeho firma Webis s dotáciou šesť miliónov eur vybudovala na Chopku novú sedačkovú lanovku v lokalite Brhliská. Neskôr sa táto lanovka stala súčasťou skupiny Tatry mountain resorts, s ktorou R. Weck úzko spolupracuje. „Čo sa týka úspešnosti v tejto výzve, nebol to až taký zázrak, pretože počet projektov, ktoré prešli cez formálnu kontrolu, čiže spĺňali podmienky výzvy, len o pár miliónov presahoval objem výzvy.“ Ďalej uviedol, že do strediska museli nad rámec dotácie investovať ďalších deväť miliónov eur, vďaka čomu je Jasná svetovým lyžiarskym strediskom. Druhý veľký grant získala firma 1. Tatranská, ktorú zase R. Weck kúpil od Borisa Kollára. Stalo sa tak až potom, ako boli fondy schválené a načerpané, reagoval R. Weck. Firma vybudovala lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese.

 

20 najväčších poberateľov dotácií z OP KaHR

 

Výška vyčerpanej dotácie

Výnosy v roku po dokončení projektu

RJ Development

6,00

2,06

STM POWER

6,00

11,66

WEBIS

6,00

NA

Bučina

6,00

4,18

Výskumno-realizačný ústav obnoviteľných zdrojov energie

5,97

1,74

Zámok Vígľaš

5,97

1,19

Matador industries

5,84

45,71

Chemosvit Energochem.

5,62

16,72

Doddy (stredisko Salamandra)

5,55

0,92

Košická energetická spoločnosť

5,48

6,09

1. Tatranská

5,26

NA

Elevation (rekonštrukcia Sliezskeho domu)

5,29

1,29

TERMAL DS

5,11

1,90

Alexandra wellness hotel

5,04

1,23

NAJPI

4,99

1,21

Spinea

4,96

33,19

HVT (hotel Minerál v Dudinciach)

4,64

0,77

Plastika

4,61

10,72

CHIRANA T.Injecta

4,57

20,15

Grafobal

4,39

117,40

 

Ako rástli výnosy podporených firiem (mil. eur)

Rok pred dokončením projektu 2,4

Rok, keď bol projekt dokončený 3,7

Rok po dokončení projektu 3,9

 

Dotácie do výroby majú lepšie výsledky ako podpora turizmu. 18 % čerpateľov eurofondov z OP KaHR zaznamenalo po euroinjekcii pokles výnosov. Eurofondy treba cieliť na firmy, ktoré by sa bez verejnej podpory nerozbehli.

Ján Kováč, Trend, 12.07.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards