Tortová vojna Kažimíra s poisťovňami

Analytik INESS Radovan Ďurana sa vyjadril pre Hospodárske noviny k návrhu na zavedenie dane z poistenia. 18.6.2018.

Tortová vojna Kažimíra s poisťovňami

Vláda nám takto berie z rodinného rozpočtu – argumentuje muž v emotívnej reklame proti zavedeniu poistnej dane. Reklamné posolstvo podčiarkuje záber na kúsok torty, ktorú doslova pred nosom vytrhli z rúk chlapca oslávenca. Finančné domy aj takto zdôrazňujú, že daň zdraží poistky, na čo doplatia klienti. Ministerstvo financií v reakcii viackrát zopakovalo, že poisťovne zvyšovať ceny nemusia a navyše daň iba nahradí už existujúci odvod v rovnakej výške. Novú legislatívu má na aktuálnej schôdzi potvrdiť parlament.

 

1. Ako argumentuje ministerstvo?

Nová daň má nahradiť súčasný odvod vo výške osem percent. Štátna tajomníčka rezortu financií Dana Meager po rokovaní parlamentného výboru zopakovala, že odvod pôvodne zavádzali pre potrebu konsolidácie verejných financií, jeho nahradenie považujú za snahu vyjsť v ústrety technickým požiadavkám poisťovní, ktoré chceli radšej daň. „Osem mínus osem je nula!“ uviedol v komentári pre HN minister Peter Kažimír, prečo podľa neho poisťovne nemajú dôvod zdražovať z dôvodu zavádzanej dane. V dôvodovej správe rezort uvádza, že odvod je „nesystémovým a neefektívnym opatrením“ a spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a „nerovnaké zaobchádzanie“ v súvislosti s odvodom na základe zmlúv uvedených pred 1. januárom 2017 a po ňom. To však potvrdzuje, že staršie zmluvy ešte nie sú zaťažené. Kažimír tiež poukazuje, že „státisíce eur za antikampaň zaplatili poisťovne z peňazí poistencov“. Štát chce v budúcom roku vybrať 36 miliónov.

 

2. Čo prekáža poisťovniam?

Poisťovne vravia, že im chýbala rozumná debata s ministerstvom, preto spustili kampaň. „Nás mrzí, že sme museli použiť spôsob platenej reklamy,“ obhajuje sa generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková. Analytik INESS Radovan Ďurana dodáva, že väčšina poistencov nemá príležitosť sa o dani dozvedieť a vyjadriť nesúhlas, preto boli potrebné výdavky na kampaň. Žáková prízvukuje, že poisťovne boli proti zdaňovaniu poistného. No ak už štát trvá na vyberaní peňazí, tak daň považujú za transparentnejšiu ako odvod. Preto s ministerstvom dohodovali, aby daň bola oddelená od poistného a finančníci ju iba vyberali. Malo ísť o podobný princíp, ako je pri DPH. Z predloženého návrhu preto zostali prekvapení. Žáková dodáva, že ide o nepriamu daň a tá má byť zakomponovaná do ceny. Na druhej strane, ak by išlo o priamu daň, mala by sa platiť zo zisku. Nielen poisťovne vidia problém v tom, že norma zasahuje aj staršie zmluvy. „Predložený návrh nerešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu – zákaz retroaktivity,“ prízvukuje v pripomienkovaní Generálna prokuratúra.

 

3. Prenesie sa daň do ceny poistenia?

Poisťovne upozorňujú, že ceny majú kalkulované podľa pravidiel poistnej matematiky i regulačných pravidiel. „Sadzba odvodu je vyššia ako obvyklá marža a nemáme to kalkulované v cenách. Poisťovníctvo by sa dostalo na kolená,“ odhaduje dosahy Žáková. Podľa údajov NBS mali poisťovne v roku 2016 pri havarijnom poistení kombinovaný ukazovateľ nákladovosti a škodovosti 97,6 percenta z poistného, pri poistení úveru a kaucie to bolo 91,9 percenta. Osempercentný odvod by znamenal, že produkt bude stratový. Aj preto sa dá očakávať zvyšovanie cien. Pri PZP je takzvaný kombinovaný ukazovateľ za predminulý rok až 114 percent – poisťovne zaplatia o 14 percent viac, ako dokážu vyzbierať. V tomto prípade počítajú, že vďaka povinnému uzatvoreniu zmluvy získajú klienta, ktorému ponúknu aj ďalšie služby. Ak by však mali dotovať väčšinu produktov, lepšie ako vytvárať dlhodobú stratu pre ne bude z trhu odísť. Hoci je ministerstvo presvedčené, že poisťovne už zapracovali celý odvod do cien, štatistika Eurostatu hovorí niečo iné. Vlani v decembri minulého roka zdraželo poistenie vozidiel a dopravy medziročne o 2,4 percenta a poistenie bývania o 3,8 percenta. Keďže odvod platil prvý rok a začalo sa hovoriť o jeho nahradení daňou, je možné, že viaceré poisťovne vyčkávali so zdražovaním v nádeji, že im ministerstvo umožní automaticky zvýšiť cenu o daň.

 

4. Ako reaguje verejnosť?

Petíciu proti zavedeniu dane podpísalo už 95-tisíc ľudí. Pridali sa aj zamestnávateľské organizácie. „Návrh nezasiahne iba poisťovne, ako to tvrdí predkladateľ, ale zasiahne celé podnikateľské prostredie a bežných občanov,“ tvrdia v spoločnom vyhlásení Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Rezort reaguje, že zamestnávatelia sa nechali vtiahnuť do hry poisťovní. „Podporujú ich tlak na verejnosť, ktorý ministerstvo financií vníma ako absolútne neoprávnený,“ tvrdia. Podľa poslanca SaS Eugena Jurzycu rezort nedostatočne vysvetlil, prečo práve táto oblasť má byť zdanená. Dodal, že oslobodené sú aj poštové, zdravotné či kultúrne služby a obáva sa, že postupne si štát vypýta extra daň aj za tieto oblasti, keď bude potrebovať ďalšie zdroje: „Je nám jasné, že vláda potrebuje na sociálne balíčky peniaze,“ dodal.

 

5. Čo ešte zaťažuje poisťovne?

Okrem súčasného odvodu, ktorý má nahradiť nová daň, sú tiež poisťovne zaťažené takzvaným osobitným odvodom z podnikania v regulovaných odvetviach. Stanovený je ako 0,00726-násobku hospodárskeho výsledku z regulovaných činností. Ten má podľa rezortu reagovať na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže. Slovenská asociácia poisťovní v reakcii pripomenula, že pôvodný zákon bol v roku 2012 predkladaný ako dočasné „opatrenie na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie bremena vplyvov krízy“.

 

6. Platí sa daň v iných krajinách?

Európske štáty nemajú jednotný prístup k dani z poistenia. Napríklad v Česku sa platia tri percentá, a to iba z PZP do prevenčného fondu. Vo Fínsku je ochrana proti požiaru a PZP zaťažená 24 percentami. Vo Švajčiarsku je väčšina poistení, vrátane viacerých druhov životného poistenia, oslobodená. Pri niektorých typoch životného poistenia sa platí 2,5 percenta. V Lichtenštajnsku je životné poistenie je oslobodené, pri protipožiarnom sa platia štyri percentá ako prémiová daň a šesť percent parafiškálna daň pre hasičov. Slovensko zásadne mení prístup. V minulosti napríklad daňovo zvýhodňovalo životné poistenie, aby podporilo jeho rozšírenie medzi ľuďmi. Miera poistenia, vyjadrená v predpise k HDP, však u nás stále patrí k najnižším. Na porovnanie, v Luxembursku je to 36,5 percenta, v USA 11,3 percenta, v Rakúsku 5,1 percenta, v Česku 3,4 percenta a u nás 2,7 percenta.

 

7. Na čo budú peniaze použité?

Výnos z dane bude príjmom štátneho rozpočtu bez viazania na potreby finančného trhu. V programovom vyhlásení však vláda uviedla, že zváži legislatívu na zavedenie systému ochrany klientov poisťovní v záujme dosiahnutia porovnateľnej ochrany klientov na celom finančnom trhu s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých sektorov. Vláda zváži aj zavedenie osobitného odvodu pre poisťovne s cieľom financovať ochranu klientov poisťovní z príspevkov sektora, píše sa vo vyhlásení kabinetu Roberta Fica, ktoré prevzal aj Peter Pellegrini. Téma ochrany klientov je aktuál na najmä v súvislosti s krachom poisťovne Rapid life, ktorej na vyplatenie ľudí chýba vyše 20 miliónov eur. Štátna tajomníčka Meager sa ku konkrétnemu prípadu vyjadrovať nechcela. Dodala, že s daňou sa ponáhľali, aby vyšli v ústrety požiadavkám poisťovní, no diskusie o účelovej viazanosti prostriedkov podľa nej pokračujú. Dodala, že nemožno porovnávať banky s poisťovňami, pretože pracujú v úplne iných režimoch. To si myslí aj Jurzyca, ktorý poistnú daň navrhol zmietnuť zo stola. V prípade možného odškodnenia klientov Rapidu dodal, že treba hľadať, kto bol vinný a až potom riešiť, kto má uhradiť škodu.

 

8. Je ministerstvo otvorené kompromisom?

Na základe poslaneckého pozmeňovacieho návrhu sa má účinnosť posunúť z 1. októbra tohto roka na začiatok nového. V tomto prípade je to najväčší ústupok. Zaťažené tiež nebudú životné zmluvy, no o ich zdanení sa uvažovalo iba krátko. V pôvodnej debate riešilo ministerstvo s poisťovňami iba neživotné produkty. Následne sa do medzirezortného pripomienkovania dostal aj návrh na zaťaženie životných zmlúv. Kuriózne je, že samo ministerstvo, ktoré život pridalo v doložke vplyvov, tvrdilo: „Zástupcovia SLASPO kladne prijali informáciu, že navrhovaná daň z poistenia sa bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia.“ V iných reguláciách bolo ministerstvo ochotnejšie robiť kompromisy. Pri rokovaní so stavebnými sporiteľňami rezort upustil od nápadu zrušiť poskytovanie štátnej prémie pre detské zmluvy. Po poslaneckom návrhu vypadla snaha regulovať provízie finančných sprostredkovateľov, hoci Kažimír pôvodne tvrdil, že ich odmeny sú často veľkou záťažou pre klientov. V návrhu ostala iba regulácia odkupnej hodnoty pri životných poistkách v prvých rokoch. Od zdanenia poisťovní však ministerstvo ustúpiť nechce.

Náklady poisťovní (v percentách za rok 2016)

Kategória

Kombinovaný ukazovateľ škodovosti a nákladovosti v percentách

PZP

103,4/114*

havarijné poistenie

97,6

poistenie úveru a kaucie

91,9

asistenčné služby

80,9

poistenie zabezpečenia príjmu

77,9

poistenie liečebných nákladov

77,0

poistenie všeobecnej zodpovednosti

75,5

poistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám

70,8

rôzne finančné straty

66,4

poistenie právnej ochrany

65,8

námorné, letecké a dopravné poistenie

50,7

* po zohľadnení príspevku Slovenskej kancelárii poisťovateľov a odvodu ministerstu vnútra, zdroj: 

Ľuboslav Kačalka, Hospodárske noviny, 18.06.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards