Starostliví proti zodpovedným. Ako naložiť s obedmi zadarmo

Denník SME zverejnil na svojej webovej stránke komentár analytika Radovana Ďuranu k navrhovaným obedom zadarmo pre žiakov. 12.6.2018.

Starostliví proti zodpovedným. Ako naložiť s obedmi zadarmo

Jonathan Haidt, autor knihy Morálka lidské mysli, by mal z diskusie o príspevkoch na stravovanie v školách radosť. Dokonale vystihuje jeho názor, že ľudia majú vo svojom vnútri rozdielne, do značnej miery vrodené, morálne struny. Jedna hlavná skupina je starostlivá, druhej záleží viac na spravodlivosti, zásluhe. Podľa jeho teórie práve typ struny núti rozum vymýšľať tie správne argumenty. Samozrejme, „správne“ z pohľadu vibrujúcej struny. To nutne vedie k limitom objektívnej diskusie, pričom obe strany odmietajú priznať trochu rácia tej druhej strane. Starostlivá skupina neznesie predstavu jediného zmareného ľudského osudu. Preto prirodzene obhajuje stravné pre všetkých. Preto nie je dôležité, koľko detí dostane jedlo zbytočne, ale že to ohrozenej menšine pomôže. A keď sa pomáha, cena je až na druhom mieste. Zodpovedná skupina má vyrážky z plytvania, a preto im zbytočne dotovaná väčšina dráždi strunu. Akosi však zabúda na to, že výdavky na bezplatné vzdelávanie jedného žiaka sú už dnes 3500 eur ročne a obedy zadarmo budú predstavovať len marginálny nárast, menej ako sedem percent.

 

Nie je to priorita

Pochopiteľne, toto je redukčný opis. Prvá skupina bude prirodzene hovoriť, že spoločné obedy majú aj iné benefity a prispievajú k celkovej (ťažko merateľnej) integrácii. Druhá skupina zase bude hovoriť o potrebe správnych motivácií. Problém verejných statkov, teda míňania verejných zdrojov, spočíva v tom, že tieto prostriedky nikomu konkrétnemu nepatria, ale každý by chcel o nich rozhodovať. Výsledkom je, že každá debata na podobné témy sa, žiaľ, končí tým, že po oznámení návrhu (obedy zadarmo) sa vytiahnu morálne vlajky, ide sa do boja a zabúda sa na kontext. A práve ten je dôležitý.

“Obedy zadarmo nie je návrh ministerstiev, nie je ani podoprený údajmi. Je to dar vzdialeného rozšafného strýka, ktorý synovcovi futbalistovi priniesol hokejku.„

Obedy zadarmo v kontexte slovenských problémov sú v podstate výstrelom do tmy. Ak by sme zodpovedne hľadali priority v školstve, tak rozhodne obedy nenájdeme na prvých troch miestach (neuviedol ich tam ani Útvar hodnoty za peniaze). Je dosť možné, že platy kuchárok by boli vyššie v poradí. Nezískali by sme pre najchudobnejšie deti vyššiu hodnotu, ak by sme sto miliónov eur dali na platy asistentov? Alebo osobitne učiteľom v ohrozených komunitách, aby deti v školách a kluboch ostávali nielen pre jedlo? Nepomohlo by viac zvýšiť dotáciu na už dnes podporované dieťa a cestou z klubu mu dať do ruky bagetu? A čo keby sme namiesto obedov pre všetkých zdvojnásobili dávky v hmotnej núdzi (dnes 140 miliónov eur) – nepomohlo by toto viac ohrozeným deťom?

 

Hokejka pre futbalistu

To, že teraz alokujeme vzácne zdroje na prioritu číslo sedem, znamená, že nám ostane menej na prioritu číslo jeden. Najväčšou chybou tohto návrhu nie je plytvanie, ale spôsob, ako vznikol. Nie je návrhom ani ministerstva práce, ani ministerstva školstva, nie je podoprený údajmi. Je to dar vzdialeného rozšafného strýka, ktorý synovcovi futbalistovi priniesol hokejku. Diskusia by bola iste plodnejšia, keby vychádzala z konkrétnych údajov. Počet dotovaných detí od roku 2013 klesá (revízia UHP) a takmer 90 percent všetkých príspevkov je poskytnutých v troch krajoch, vieme ktorých (pozri Správa o sociálnej situácii). Až 85 percent detí najviac ohrozených chudobou je v desiatich percentách rodín, t. j. s tromi a viac deťmi. Pridaná hodnota tohto opatrenia bude pritom otázna, ak vezmeme do úvahy, že pre tých asi 50-tisíc, už dnes podporovaných detí, sa nezmení nič. Úplne mimo diškurzu opäť ostali samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi základných škôl. Nemajú náhodou v náplni práce starať sa o podmienky vzdelávania svojich občanov? Musí to byť výdavok centrálnej vlády, ktorá nedokáže adekvátne upravovať podmienky, ale dokáže dať len jeden príspevok pre všetkých? Ktorý, ako obyčajne, odkázaným pomôže málo a ostatným minimálne?

 

Kompromis vidno

Ako z toho von? Namiesto morálneho povyšovania by mal nastúpiť kompromis. Skupina zodpovedných by mohla ustúpiť a nechať deťom to jedlo, aj tak už dnes rodičia dostávajú dávku bezplatného školstva na dieťa 3500 eur ročne bez ohľadu na ich príjem. Skupina starostlivých by mohla pochopiť, že zodpovedným ide o efektívne využívanie peňazí a mali by požadovať od Smeru-SD, aby napríklad polovicu týchto nákladov zafinancoval z úspor. Predražené internety, absencia konkurencie v školských publikáciách, absencia tlaku na racionalizáciu siete škôl, zbytočne vysoké výdavky priamo riadených organizácií. Zodpovedným skôr upokojíte strunu, keď nový výdavok zafinancujete z efektívnejšieho hospodárenia.

Radovan Ďurana, SME, 12.06.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards