Politici chcú posilniť euroval, aby zachraňoval aj banky

Hospodárske noviny 11. októbra uverejnili článok, v ktorom sa Martin Vlachynský, analytik INESS, vyjadruje ku pravidlám eurovalu.

Politici chcú posilniť euroval, aby zachraňoval aj banky

Bratislava – Zmena eurovalu na Európsky menový fond, vytvorenie bankovej únie – to boli hlavné body, o ktorých rokovali ministri financií eurozóny na stretnutí euroskupiny na začiatku týždňa. Euroval sa vytvoril pred piatimi rokmi, aby hasil problémy zadlžených krajín v eurozóne, akými boli Grécko, Portugalsko či Írsko. "Mechaniznus doteraz fungoval dobre a zhodli sme sa na tom, že jeho právomoci by sa mohli posilniť," uviedol Jeroen Dijsselbloem, šéf euroskupiny. Podľa neho by euroval nemal slúžiť len v zlých časoch, ale aj ako prevencia budúcich kríz.

Nefunkčné pravidlá

Analytici si myslia, že eurozóna sa vybrala ťažšou cestou, ktorou chce dotlačiť krajiny k rozpočtovej zodpovednosti. "Problém je, že všetci členovia tieto pravidlá porušovali a tí ostatní nemali nastroj, ako ich za to potrestať," vysvetľuje Martin Vlachynský, analytik INESS. Podľa neho musí vzniknúť spôsob trestania čiernych pasažierov, pretože len zlepšené pravidlá nebudú fungovať. "Francúzsko a Taliansko majú v eurozóne takú politickú silu, že nebude možné si ich podriadiť. Takže sa to zase skončí fiškálnymi transfermi," myslí si Vlachynský.

Záruky za vklady

Euroval by mohol nalievať peniaze aj do pripravovaného Európskeho systému poistenia vkladov, ktorý by mal chrániť vklady vo všetkých krajinách eurozóny až do výšky stotisíc eur. Tieto plány už dlhodobo odmieta Nemecko. Argumentuje tým, že euroval by túto záťaž nemusel zvládnuť a išlo by to proti jeho pôvodnému určeniu – zachraňovaniu krajín Únie v problémoch. Podľa odborníkov by sa z eurovalu na tieto účely mali použiť prostriedky len dočasne, kým sa nenazbiera dostatok iných peňazí. "Podmienkou Nemecka bude, aby sa nepoužili na riešenie starých problémov," vysvetľuje Radovan Geist, riaditeľ portálu EurAktiv. sk. Berlín by rád "preformátoval" euroval na Európsky menový fond. To by pomohlo tomu, aby v budúcich krízach nemuseli byť do zachraňovania krajín zaťahované Medzinárodný menový fond či Európska centrálna banka.

Viac na ozdravenie bánk

Ministri diskutovali aj o tom, že by euroval mohol poskytovať peniaze do Jednotného rezolučného fondu, ktorý slúži na ozdravenie bánk. Doteraz bol tento fond financovaný z ročných príspevkov finančných domov. Doteraz získal 17 miliárd eur a do roku 2023 sa má zvýšiť až na 55 miliárd eur. To sa europolitikom zjavne máli vzhľadom na to, že banky najmä v Taliansku či v Grécku majú stále na svojich pleciach veľa nesplácaných úverov. "Pre stav talianskych a gréckych bánk sa nedá vylúčiť, že peniaze z rezolučného fondu by na ich sanáciu nestačili," myslí si Tomáš Holinka, analytik Moody's Analytics Czech Republic. Odborníci si nemyslia, že by sa z eurovalu takto zachraňovali finančné inštitúcie. "Nemecká vláda dlhodobo blokovala snahy o dobudovanie bankovej únie z obáv, že sa tým budú riešiť staré dlhy. Nemyslím si, že nová koalícia tento postoj zmení," tvrdí Geist. Euroval by podľa plánov nemal zachraňovať banky za peniaze daňových poplatníkov, ale s kapitálom získaným na finančnom trhu. Jozef Ryník

FOTO:

Šéf euroskupiny Jeroem Disselbloem chce silnejší euroval.

HN, 11.10.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards