Bratia sú ďalej

Česká ekonomika je na tom lepšie ako slovenská. Nižší štátny dlh, vyššie platy, nižšie ceny aj lepší výskum

Bratia sú ďalej

Onedlho ubehne 25 rokov od rozdelenia Česko-Slovenska. Cesty oboch krajín sa rozišli mierovo a pokojne a každá sa vybrala vlastnou cestou. Česká republika mala lepší štart a dodnes je pred Slovenskom najmä z ekonomického pohľadu. Česi majú vyšší hrubý domáci produkt aj nižšiu nezamestnanosť. Prečo našich západných bratov dobiehame pomaly?

Výkonnejší: V ostatnom období sa Slovensku relatívne darí. V druhom štvrťroku rástla naša ekonomika rýchlejším tempom ako vlani. Hrubý domáci produkt stúpol o 3,7 percenta a jeho objem prevyšuje 21 miliárd eur. Hrubý domáci produkt (HDP) je ekonomický ukazovateľ výkonnosti ekonomiky. Na obyvateľa v porovnaní s priemerom Európskej únie sme však na tom stále horšie ako Česi. Kým oni dosahujú na hlavu 88 percent HDP Únie, my len 77 percent. Lepšie sme na tom podľa štatistík v produktivite práce. Podľa čísel z roku 2014 sme dosahovali produktivitu práce na hodinu 77,2 percenta z priemeru EÚ a Česi ,,len" 71,4 percenta.

Podľa analytika Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz je produktivita práce ošemetný údaj. ,,Trik je v tom, že sa prepočítava na jedného zamestnanca bez ohľadu na to, či zamestnanec niečo robí, alebo nerobí. Teda, ak napríklad automobilka zaobstará automatickú linku, ktorá sama zvára karosérie, fabrike vzrastie produktivita a tá sa prepočíta na zamestnancov. Aj produktivita práce zamestnanca vo vedľajše hale stúpne bez toho, aby mal na to vplyv," vysvetľuje Ďurana.

Vyvoj a priemysel: Ako dodáva, obe ekonomiky sú výrazne exportne orientované. ,,V našom prípade to znamená, že sa exportuje hlavne priemysel. Česká republika dokáže exportovať aj služby a má výskum," hovorí Ďurana. Príkladom môže byť fabrika na výrobu batérií do elektromobilov, ktorá vyrastá pri českom Havířove. ,,Také čosi Slovensku chýba a to je zásadný rozdiel. Sme síce hlavne montovňa a hoci sa tu vyvíjajú nové modely áut, stále zaostávame. Česká republika má dlhšiu tradíciu priemyselného vývoja. Jedna z českých investičných skupín ohlásila, že ide stavať obrovský polygón. Bude to rozsiahla plocha s umelými ulicami, kde budú testovať samojazdiace autá. Česi majú tiež skúšobnú železničnú dráhu, kde chodia testovať lokomotívy výrobcovia z celej Európy," pripomína Ďurana.

Výskum, vývoj a spolupráca výrobcov a vysokých škôl sa buduje dlhodobo. Na Slovensku je to zatiaľ slabé. ,,Sme viac koncentrovaní na automobilový priemysel, Česi to majú viac rozložené," dopĺňa Ďurana. Práve väčšie rozloženie poskytuje ekonomike viac stability.

Lepšie školy: Rozdiel je aj vo vzdelanosti. České univerzity sa pravidelne umiestňujú v rôznych rebríčkoch úspešnosti a kvality. Obvykle sa ich v rebríčkoch nachádza viac. Napríklad v rebríčku Times Higher Education sa Karlova univerzita v Prahe umiestnila na 401. až 500. mieste. Masarykova univerzita v Brne na 501. až 600. mieste a České vysoké učení technické v Prahe a Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe sa umiestnili medzi 601. až 800. miestom. Tento rebríček totiž neudáva univerzitám konkrétnu pozíciu. Hodnotí výskum, citovanosť, ale aj výučbu. Zo slovenských vysokých škôl sa v ňom nachádza na 601. až 800. mieste Univerzita Komenského v Bratislave a na 801. až 1 000. mieste Slovenská technická univerzita a Technická univerzita v Košiciach. V najprestížnejšom, šanghajskom rebríčku univerzít sa nenachádza žiadna naša univerzita. Z Česka doň zaradili naposledy len Karlovu univerzitu.

Veľa Slovákov: ,,Vzdelávanie je jednoduché porovnanie, ktoré sa dá zmerať tým, koľko Čechov študuje na Slovensku a koľko Slovákov v Česku. To je jasný indikátor a súvisí s tradíciou. Nechcem siahať do štrnásteho storočia a nemeckej Karlovej univerzity, ale spomeniem minimálne Brno, kde je pätina študentov zo Slovenska. Zároveň je tam obrovský rozmach informačných technológií. IT firmy sa sťahujú do Brna a berú odtiaľ zamestnancov," hovorí Ďurana. Dodáva, že Česi majú z Európskej únie dohodnuté nižšie kritérium vysokoškolskej vzdelanosti, 37 percent. Slovensko má 40 percent. ,,No dosahujeme to tak, že naši ľudia študujú v Česku. Je to najmä vec tradície. Nám bude ešte dlho trvať, kým sa veda a výskum spoja s biznisom," dopĺňa.

Česi žijú lacnejšie: Aj vo výške miezd sú naši českí bratia pred nami. Ich priemerná mzda bola v druhom štvrťroku tohto roka 1 148 eur. U nás sa vyšplhala v tom istom čase na 944 eur. ,,Koruna bola českou centrálnou bankou manipulovaná a teraz klesá, už je na 26 korunách za euro. Bola na 27 korunách a vtedy sa nám zdalo, že ich dobiehame. V českých korunách je priemerná mzda vyššia ako slovenská o vyše sto eur," hovorí Ďurana. Kde sa žije lepšie, však z priemernej mzdy vyčítať ťažko. To súvisí s nákladmi na život a cenami napríklad potravín.

,,Žijem v Česku a v zásade sa mi zdá, že cenová úroveň je veľmi podobná. Česi však majú nižšiu DPH na potraviny, preto sú lacnejšie. My máme vysokú DPH, ktorá neklesla späť na 19 percent, zníženú ju máme len na vybrané potraviny, zatiaľ čo v Česku je to plošné," vysvetľuje Ďurana. Aj podľa rebríčka nákladov Expatisan vychádza život v Prahe lacnejšie ako v Bratislave. Kým hlavné mesto Česka sa umiestnilo na 70. mieste spomedzi európskych miest, Bratislava je o priečku vyššie. V rebríčku je aj Brno na 77. mieste. Najdrahší je podľa Expatistanu život v Ženeve, za ňou nasleduje Zürich a Rejkjavík. Podľa tohto rebríčka máme v Bratislave spomedzi ostatných východoeurópskych miest najdrahší benzín, drogériu na pranie, filmy v kinách a druhý najdrahší chlieb, paradajky i zemiaky. Podľa portálu numbeo tvoria výdavky na bývanie na Slovensku 25,6 percenta výdavkov, kým v Česku 25,8 percenta.

Vyberajú viac daní: V Česku sa podľa neho určite lepšie žije živnostníkom. Stále majú 60-percentný paušál dane, ktorý je teraz trochu obmedzený maximálnou sumou. ,,Paradoxne dokázali Česi efektívnejšie ako Slováci vyberať DPH aj bez elektronickej evidencie platieb, ktorú majú krátko, zatiaľ čo my ju máme už dlho," vysvetľuje Ďurana. Obrovský odpor proti nej poukazuje na to, že Česi neplatia dane o nič väčšmi nadšene ako Slováci. ,,Skôr majú efektívnejšie úrady. Už roky majú napríklad ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. My ho máme len pri zdravotných odvodoch. To umožňuje lepšie kontrolu na úrovni fyzických osôb. Na druhej strane majú neustále nižšiu nezamestnanosť a tam, kde pracuje viac ľudí, sa darí vybrať viac daní a odvodov," vysvetľuje dôvody analytik.

Menej nezamestnaných: Počas celých 24 rokov od rozdelenia krajiny sa nezamestnanosť v Českej republike neprehupla nad 10 percent. Najvyššia bola v roku 2000, keď dosiahla úroveň 8,8 percenta. Na rozdiel od Slovenska, ktoré malo v roku 2016 najnižšiu nezamestnanosť - 9,6 percenta, teda vyššiu ako Česi najvyššiu. Takú istú dosiahlo v roku 2008. Naopak, na začiatku tisícročia bojovala naša krajina s nezamestnanosťou, ktorá sa ťahala až k 20 percentám. Rekordná bola v roku 2001, až 19,3 percenta. To znamená, že takmer pätina ľudí bola bez roboty. Čo spôsobuje tieto rozdiely? ,,Už pred druhou svetovou vojnou pracovala v Česku len tretina populácie v poľnohospodárstve, na Slovensku to boli dve tretiny. Tento historický rozdiel sme nedobehli. Niežeby sme mali veľa ľudí v poľnohospodárstve, ale keď sa človek prejde po Česku, zistí, že celé Sudety majú staré alebo nové priemyselné podniky. Veľkou prekážkou logistiky sú u nás Nízke Tatry. Hlboké studené doliny, to je v Česku len Šumava a Krkonoše, ktoré sú na kraji republiky. Nič v strede nebráni voľnému pohybu osôb a kapitálu. A na Slovensku to vždy bol a je problém pre rozvoj priemyslu," vysvetľuje Ďurana.

Výkladná skriňa: Česko bolo už za RakúskoUhorska výkladnou skriňou priemyslu monarchie. ,,Tradícia, že všade sú podniky a infraštruktúra, to je výhoda, ktorú nemáme. A preto máme slabý stred a východ," myslí si Ďurana. Dodáva, že rozdiel je aj v relatívne stabilnom počte obyvateľstva Česka. Slovenská populácia vzrástla od vzniku prvej republiky z 2,5 na 5,5 milióna. A priemysel sa až tak závratne nerozvinul.

Regionálne rozdiely: Je možné naše geografické nevýhody zjemniť? Môže sa vláde podariť umelo vytvoriť podmienky na zamestnávanie ľudí tam, kde sa to podnikateľom nezdá vhodné? ,,Na začiatku 20. storočia v Česku priemyselný rozvoj nik neplánoval a vzniklo to tam. Všetky vlády a tiež Únia majú v programe znižovanie regionálnych rozdielov a nefunguje to," myslí si Ďurana. Podľa neho je otázne, či nie je geografické rozloženie krajiny až príliš veľkou prekážkou na to, aby sme ju vôbec prekonávali. ,,Je iné baviť sa o Galante alebo iných mestách a hľadať problém a iné o hlbokých tatranských dolinách, kde je príliš komplikované, aby ich niekto rozvíjal," myslí si a dodáva, že Slovensko má aj ďalší problém, a to nízku mieru urbanizácie. ,,Veľa ľudí žije na vidieku, čo znižuje efektivitu. Mesto umožňuje vysokú mieru špecializácie. Tu sa napríklad uživí niekto, kto češe psy. Na dedine sa tým uživiť nedá. Ak by bola naším cieľom len efektivita, bolo by jednoduchšie ľudí presťahovať do miest. Stratégie ako podpora mobility práce či nájomné bývanie sú z tohto pohľadu oveľa efektívnejšie," myslí si analytik.

Radšej neplánovať: A varuje, aby sa štát nepúšťal do takéhoto veľkého plánovania. ,,Pred piatimi rokmi by žiaden analytik nepovedal, že naša ekonomika potrebuje ďalšiu automobilku. Potom prišli politici s peňaženkou, ktorú financuje občan, a vytiahli z nej pol miliardy eur. Zrazu Jaguar máme. Ale pol miliardy sa mohlo použiť na niečo iné. Nemáme opravené cesty, pre ktoré regióny nefungujú poriadne. Celá infraštruktúra sa u nás zužuje na diaľnice, ale my máme väčší problém. My nemáme dobré cesty prvej ani druhej triedy," dodáva Ďurana.

Aj v Česku sú problémové regióny, napríklad také Ostravsko, kde sa zatvárajú bane. ,,V zásade je tam nezamestnanosť okolo 10 percent a ľudia, ktorí sú nezamestnaní aj chcú byť nezamestnaní. Alebo sa im nechce dochádzať za prácou. Problémy má aj západ, Teplice, Most," dopĺňa analytik. Podľa neho by sme si mohli pri riešení problémov s regionálnymi rozdielmi vziať príklad zo Švajčiarska, kde sú ľudia vzájomne solidárni. Záleží im na tom, aby farmári žili v dolinách, a nesnažia sa o to, aby v dolinách boli priemyselné podniky. ,,Tu sa treba skôr zmieriť s tým, že tam, kam nemá súkromný kapitál záujem ísť sám, ho netreba ani tlačiť. Veľmi nešťastné by bolo, keby štát rozhodoval o tom, kde má aký podnik sídliť. To vytvára priestor na korupciu a hlavne štát riskuje naše peniaze. Nechcem, aby riskoval moje peniaze hlúpymi investičnými rozhodnutiami," reaguje analytik.

Tlačiť na pílu?: Ochota podnikateľa investovať v nejakom priestore závisí aj od miezd a zloženia ľudí, ktorí sa v tom priestore nachádzajú. ,,Keď príde človek do Poltára, zistí, že na jedno pracovné miesto čaká deväťdesiat ľudí. Ale to nie sú ľudia, ktorí majú ukončené stredoškolské vzdelanie a chcú chodiť do práce. Ak má niekto sofistikovanú výrobu, potrebuje aj kvalifikovaných zamestnancov," vysvetľuje a dodáva, že v takom prípade je väčšia pravdepodobnosť, že si vyberie Košice, Prešov, Považie alebo Bratislavu. ,,Podľa mňa bude mať slovenský stred problémy vždy, nemali by sme sa snažiť z nemožného robiť možné a pripustiť si, že to tak je. Mali by sme sa sústrediť na oblasti, ktoré sa zlepšiť dajú," myslí si analytik.

Problémová mzda: Upozorňuje tiež na to, že na Slovensku robí problémy so zamestnanosťou vysoká minimálna mzda. Pred mesiacom rozhodla vláda o jej ďalšom zvýšení na rok 2018. ,,Minimálna mzda samotná a jej zvyšovanie vytvárajú tlak na zvyšovanie miezd vo všetkých oblastiach. Ak sa pozrieme na rast minimálnej mzdy od roku 2006, vezmeme k tomu mierne zvýšenie za vlády Ivety Radičovej, dnes sa blížime takmer k 90-percentnému zvýšeniu minimálnej mzdy od roku 2006 do roku 2017," vyhlasoval premiér po podpísaní nariadenia o jej zvýšení. A dodal, že trend zvyšovania chce vláda udržať za každú cenu.

,,Zvyšujeme minimálnu mzdu každý rok, ako sme vo vláde od roku 2006. Nie je pravda, že ak sa zvyšuje, že to bude viesť k rastu nezamestnanosti. Slovensko má priestor na ďalšie zvyšovanie platov," tvrdí premiér Fico. Ekonomickí analytici ho za to každoročne kritizujú. ,,Je možné, že v Česku, kde je posledné roky nižšia minimálna mzda, boli schopní dostať sa na trh práce aj ľudia s minimálnym vzdelaním. No u nás sa to ešte pritvrdzuje," hovorí Ďurana. Ako príklad uvádza penzión v Utekáči, kde ak by chcel majiteľ zamestnať upratovačku, musí jej zaplatiť viac, ako by platil v Prahe.

JULIÁNA BIELIKOVÁ

----

Ceny potravín (v eurách)
 

položka SR ČR
mlieko čerstvé plnotučné 1 l 0,55 0,70
vajcia podstielkový chov M 10 ks 1,99 2,54
maslo 250 g 2,49 2,34
kuracie prsia 1 kg 4,39 4,30
krkovička bez kosti 1 kg 4,59 2,93
chlieb 1 kg 0,77 1,131
pivo plzenské 0,5 l 1,19 1,13

Ako zarábame?
 

Platy (v eurách) SR ČR
minimálna mzda 2016 405 387
minimálna mzda 2017 435 430
priemerná mzda 2016 912 1 080
priemerná mzda 2017 (druhý štvrťrok) 944 1 148

----

Náklady na život v ČR (percento z výdavkov)

potraviny, nápoje, tabak 25 

bývanie 18 

kultúra a voľný čas 16 

doprava a telekomunikácie 14

----

Náklady na život v SR (percento z výdavkov)

potraviny, nápoje 30

bývanie, energie, palivá 28

telekomunikácie 4,7

zdravotníctvo 3,1

doprava 9,2

rekreácia a kultúra 6,6

hotely, kaviarne, reštaurácie 4,8

vzdelávanie 0,9

odievanie a obuv 6,1

(zdroj: portál Eures - Európsky portál pre pracovnú mobilitu)

Plus 7 dní, JULIÁNA BIELIKOVÁ

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards